Rézilta di sasé pou « Potidjé Listwè » — Wikipédja
Kréyé paj-a « Potidjé+Listwè » asou sa wiki ! Wè égalman rézilta di zòt sasé.
Potidjé-a (an potidjé português) sa roun lanng ki ka apartni à branch ronman-an di fanmi-a dé lanng endo-éropéyen. Lokitò-ya di potidjé ka aplé so kò... |
Brézil (ségsyon Kolonnizasyon potidjé) Brézil (potidjé: Brasil [bɾaˈziw]), annan so fòrm lonng Répiblik fédérativ di Brézil (potidjé : República Federativa do Brasil), sa pli gran Léta di Lanmérik... |
fòrtman enfliyansé pa potidjé-a. Dayò à frontchè-a ké Brézil-a, lokal-ya ka palé potgnòl (oben potignòl) frontalyé, mélanj di potidjé é di kastiyan. Lourougwé... |
Listwè gwiyannen-an sa konplègs é an pati mal konnèt. Li dabò koumansé ké pèp nativ anmériken-yan. Épi apré rivé-a di kolon éropéyen-yan épi di yé katib... |
dégré d'entèrkonpréyansyon. Ki ka apartni à sib-branche ibéro-ronman kou potidjé-a, èspangnòl-a ka pèrmèt égalman roun sèrten entèrkonpréyansyon ékri, é... |
8 % di popilasyon-an) ka palé potidjé-a, mé pa gen bokou di yé ki ka palé néyèrlandé. Papiamento, kriyòl ké baz di potidjé, é ka palé sirtou atè Lézanti... |
Lanmanpa té ka apartni o Èspangnòl. Pannan linyon-an dé kouronn èspangnòl ké potidjé, réjyon-an té érijé an kaptennri di Costa de Cabo Norte (Kot di Kap Nò)... |
Lanmérik laten-an (èspangnòl : América Latina oben Latino américa ; potidjé : América Latina) sa jénéralman défini kou parti di Lanmérik annan lakèl péy-ya... |
vénézwélyen ké Guayana Esequiba) Gwiyann néyèrlandé (Sourinanm) Gwiyann potidjé (Lanmanpa) Gwiyann-yan ka entégré yékò annan plato dé Gwiyann, oun ansanm... |
miltip é plizoumwen enpòrtan pannan tout so listwè, notanman ké Fénisyen, Ronmen, Bizanten, Vikinng, Arab, Potidjé, Otonman, Afriken sibsaaryen, Èspangnòl... |
Lafrik di Sid (ségsyon Listwè) An 1488 navigatò potidjé-ya Bartolomeu Dias ka atenn kap-a di Tanpèt (kap di Bon Lèspérans), ki swivi an 1497 pa navigatò potidjé Vasco de Gama ki ka... |
Kriyòl Gwiyannen (ségsyon Listwè) parsyèlman enfliyansé ké annglé (lègzanp : chwit, dérivé di ladjègtif "sweet"), potidjé (lègzanp : briga, dérivé di vèrb "brigar"), pannyòl (lègzanp : maron, ki... |
Loséyan Atlantik (ségsyon Listwè jéyolojik) Bojador (Sahara ògsidantal), koté loséyan-an sa sirnonmen lanmè dé Ténèb. Potidjé-a Gil Eanes sa pronmyé-a ki ka franchi kap-a an 1434 é ki pwé rouvini ké... |
sifigs -in. Soupannan, Argentina pa sa ni roun mo èspangnòl, ni roun mo potidjé. Annéfè annan sa lanng-yan, lajan ka di rèspègtivman so kò plata é prata... |
Alamanni ki té ka déziyen pèp-a dé Anlanman. I égalman valab pa lègzanp, an potidjé (Alemão), an èspangnòl oben kastiyan (Alemán), é pou katalan-an (Alemanys)... |
éfègtchwé yé kò vya Koré-a difèt di yé prògsimité jéyografik. Rivé-a dé Potidjé ké plita dé Anmériken modifyé enpé sa sistenm. Sosyété japonnen-an sa lengwistikman... |
Lanmanzonni (ségsyon Listwè) Lanmanzonni (an potidjé Amazônia, an èspangnòl Amazonia) sa roun réjyon natirèl di Lanmérik di Sid. A roun vas plenn ki kouvri pa basen anmanzonnyen,... |
Linyon éropéyen (ségsyon Listwè) Grèk Ongrwè Irlandé Italyen Léton Litchwannyen Malté Néyèrlandé Pòlonnen Potidjé Tchèk Roumen Slovak Slovenn Swédwè Kapital Siperfisi total 4 493 712 km²... |
tradisyonnèl di pèp nat. anmériken sa kachiri-a (égalman aplé kachichi an potidjé, kasiri an Wayanmpi ké koukou an téko). A roun bwéson ki fébman alkolizé... |
Madagaskar. Annéfè, zilé-a té ka sanblé totalman inabité lò di rivé-a dé navir potidjé di xvie syèk an larout bò Lenn-yan. 19 mars 1946, Laréynyon ka divini roun... |