2019 – 2024 Zoznam Europoslancov Sr

Slovensko má v tomto funkčnom období 14 europoslancov. 14. kreslo bolo obsadené po odchode Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

Voľby do Európskeho parlamentu sa konali v sobotu 25. mája 2019.

Zvolení poslanci a ich politická príslušnosť na Slovensku a v rámci politických skupín Európskom parlamente:

Monika Flašíková-Beňová je europoslankyňou kontinuálne už štvrté volebné obdobie od roku 2004, teda od vstupu Slovenska do EÚ.

Je zvykom, že Európsky parlament v polovici svojho funkčného obdobia mení svoje vedenie. Pri tejto príležitosti bol Michal Šimečka 18. januára 2022 zvolený do funkcie jedného zo štrnástich podpredsedov Európskeho parlamentu. Stal sa tak vôbec prvým Slovákom na tomto poste. Po parlamentných voľbách v Slovenskej republike Michal Šimečka na post podpredsedu Európskeho parlamentu rezignoval. Svojej funkcie sa vzdal k 17. októbru 2023, keď svoju rezignáciu oznámil predsedníčke Európskeho parlamentu Roberte Metsolovej.

Za nového podpredsedu Európskeho parlamentu bol politickou frakciou Obnovme Európu ako jediný kandidát navrhnutý Martin Hojsík. V aklamačnej voľbe získal masívnu podporu naprieč politickým spektrom, keď ho podporilo celé plénum, nikto jeho zvolenie nenamietal. Od 18. októbra 2023 sa tak stal novým podpredsedom Európskeho parlamentu.

Monika Flašíková-Beňová bola v júli 2019 zvolená do funkcie kvestorky Európskeho parlamentu. Svoju funkciu obhájila aj v novej voľbe predsedníctva v polovici jeho funkčného obdobia.

V súvislosti s očakávaným vystúpením Spojeného kráľovstva z Európskej únie, pre ktorý sa vžil skrátený názov brexit, poslanci Európskeho parlamentu rozhodli o prerozdelení časti uvoľnených mandátov po britských europoslancoch medzi ostatné členské krajiny. Slovensku bol týmto pridelený ešte jeden poslanecký mandát, čím stúpol ich celkový počet z 13 na 14. Na základe tejto zmeny si občania Slovenska vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 priamo zvolili všetkých 14 europoslancov. Časový nesúlad medzi začiatkom plynutia mandátu v novom volebnom období a termínu brexitu bol na základe novely príslušného zákona vyriešený určením tkz. brexitového mandátu. Poslancovi, ktorý vo voľbách získal brexitový mandát, bol tento pridelený až bezprostredne po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie.

Komu zo zvolených europoslancov pripadne brexitový mandát je, podľa novely zákona predloženej ministerkou vnútra Denisou Sakovou, definovaný ako ten „zvolený kandidát tej politickej strany alebo koalície, ktorá vykázala najmenší zostatok delenia“. Podľa platného zákona sa rozdelenie mandátov na základe získaných hlasov voličov uskutočňuje v dvoch kolách. Uplatnením tohto postupu pripadol brexitový mandát strane KDH, ktorá mala najmenší zvyšok po delení. Stalo sa tak napriek tomu, že KDH získalo vo voľbách väčšiu podporu voličov ako SaS.

Politická strana KDH vnímala určenie ich druhého získaného mandátu za brexitový ako nespravodlivé, nakoľko strana SaS s nižším percentuálnym volebným ziskom nadobudla dva poslanecké mandáty ihneď. Podali preto sťažnosť na Ústavný súd. Europslankyňa Miriam Lexmann pociťuje aj osobné znevýhodnenie v tom, že dostala na výber iba z piatich výborov, v ktorých môže pôsobiť. Voľné miesto v podvýbore pre bezpečnosť, kde by sa chcela venovať problematike kybernetickej bezpečnosti, jej frakcii po brexite nepripadlo.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Lexmann paradox

Katarína Roth Neveďalová získala mandát po zosnulom poslancovi Miroslavovi Čížovi. Podľa pravidiel europarlamentu mandát europoslanca po jeho smrti neprepadá. Na uprázdnené miesto nastupuje náhradník tej istej politickej strany alebo koalície podľa poradia, v akom bol uvedený na kandidátnej listine. Ak boli na hlasovacom lístku uplatnené prednostné hlasy, nastupuje kandidát, ktorý získal potrebný počet prednostných hlasov. Náhradník má právo mandát neprebrať, v takom prípade mandát prináleží ďalšiemu kandidátovi v poradí.