Vladimír Makovický

apríl">26. apríl 1862, Ružomberok – † 15. február 1944, Smokovec) bol slovenský bankár, podnikateľ a politik medzivojnový poslanec Revolučného národného zhromaždenia.

Vladimír Makovický
slovenský bankár, novinár a publicista
Narodenie	26. apríl 1862 Ružomberok, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	15. február 1944 (81 rokov) Smokovec, Prvá slovenská republika
Odkazy
Commons	Vladimír Makovický
Biografický portál

Vladimír Makovický bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918.

Vladimír Makovický sa narodil 26. apríla 1862 v Ružomberku v rodine obchodníka Petra Makovického a jeho manželky Anny rod. Palkovej. Jeho otec, podnikateľ, patril k prvým slovenským národovcom, ktorý v roku 1879 založil jednu z prvých slovenských bánk, Ružomberský úverový akciový spolok.

Po skončení ružomberskej ľudovej školy, študoval Makovický v rokoch 1873 - 1875 na gymnáziu v Martine, odkiaľ odišiel na gymnázium do rodného mesta a neskôr do Berechova. Od roku 1881 sa vzdelával na obchodnej škole v Hamburgu. Po skončení štúdií pracoval ako obchodný pomocník vo Viedni, Budapešti, Debrecíne a v Ružomberku, kde sa podieľal na budovaní papiernického priemyslu a zakladaní bryndziarne. V roku 1887 sa stal členom správnej rady Ružomberského úverového akciového spolku, kde v roku 1903 vystriedal svojho otca na čele tejto jednej z prvých finančných inštitúcií.

Znalosti z finančníctva a podnikania využil aj pri spoluzakladaní Tatra banky (1885) v Martine či vytvorení vydavateľstva Tranoscius (1898) v Liptovskom Mikuláši. V roku 1902 sa stal jedným z členov vedenia Továrne na celulózu v Martine a o štyri roky neskôr sa podieľal na vzniku papierne v Ružomberku a továrne Helios v Žiline. Úzko spolupracoval s českými peňažnými ústavmi, hlavne s pražskou Živnostenskou bankou. V roku 1913 organizoval zriadenie Akciovej obchodnej spoločnosti v Bratislave, ktorá sústredila vtedajší obchod a bankovníctvo na celom Slovensku. Predsedom Zväzu slovenských peňažných ústavov sa stal v roku 1915.

Vladimír Makovický patril aj k popredným predstaviteľom a podporovateľom slovenského národného hnutia. V roku 1918 sa stal jedným zo signatárov Deklarácie slovenského národa, resp. Martinskej deklarácie.

Po vzniku prvej Československej republiky v roku 1918 patril k organizátorom hospodárskeho života a bankovníctva na Slovensku. V roku 1919 pretransformoval Ružomberský úverový akciový spolok na Slovenskú banku, z ktorej vybudoval silnú finančnú inštitúciu, rozhodujúcu v v rozvoji hospodárstva na Slovensku. Dva roky (december 1918 - január 1920) bol poslancom Revolučného národného zhromaždenia a zúčastnil sa porád Česko-slovenskej vzájomnosti v Luhačoviciach. Na čele Slovenskej banky, ružomberských papierní či Slovenskej poisťovne v Bratislave pôsobil až do svojej smrti.

Vladimír Makovický zomrel 15. februára 1944 v Smokovci, pochovaný je v rodnom Ružomberku.