Výsadkár

Výsadkári sú príslušníci vojenských jednotiek cvičených v parašutizme. Sú využívaní na získanie taktickej výhody, keďže môžu byť vysadení zo vzduchu priamo na bojisko alebo územie obsadené nepriateľskými jednotkami, či na miesta nedostupné po zemi. Výsadok prebieha vyskočením buď z lietadla alebo z helikoptéry a pristátím pomocou padákov.

Prvé pokusy vysadiť vojakov zo vzduchu sa datujú do čias prvej svetovej vojny (Alessandro Tandura). Skutočný rozvoj výsadkového vojska však nastal až v 30. rokoch 20. storočia v Sovietskom zväze a v Nacistickom Nemecku. V období 2. svetovej vojny tak vzniká nový druh armády – výsadkové vojsko. Veľmi intenzívne sa rozvíjalo aj v Anglicku. Počas 2. svetovej vojny sa tak stali výsadkári jednou z najmodernejších zložiek armády na svete.

Čestné miesto v dejinách výsadkárstva na Slovensku má aj obdobie rokov 1942 – 1944. V tom čase sa v Škole leteckého dorastu na letisku v Trenčianskych Biskupiciach začalo s výcvikom padákových strelcov Slovenskej armády. Počiatočná skupina 11 žiakov sa neskôr rozrástla na rotu padákových strelcov Slovenskej republiky. Hromadný zoskok výsadkárov SR sa uskutočnil na vojenskom cvičení v Žiline na Hájiku 30. októbra 1943. Po vypuknutí SNP rota pod vedením Juraja Meška zabezpečovala obranu letiska Tri Duby. Výsadková brigáda bola vytvorená v Sovietskom zväze zo slovenských zajatcov zajatých pri Melitopole. Táto jednotka neskôr zasiahla do karpatsko-duklianskej operácie ako aj do bojov SNP. Výsadkové vojsko armády SR je v súčasnosti sústredené najmä v 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline.

• Jiří Bílek: Ve vzduchu, na zemi i ve vodě. Historie a současnost výsadkového vojska a vzdušných průzkumných jednotek československé armády a Armády České republiky (pdf)

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Výsadkár