Encyklopedický Slovník Suda
Suda (byzant.
storočie">10. storočia. Vznikol v druhej polovici 10. storočia, pravdepodobne okolo roku 1000, teda počas vlády Basilea II., prípadne sa iba uvádza „krátko po Konštantínových (pozn. Konštantín VII.) časoch“.
Názov
Historici viedli dlhé spory o význame názvu. Slovo „suda“ znamená priekopa/jama alebo palisáda či voľnejšie bašta. Alegorický význam je „pevná stavba“ alebo „rozsiahla, dobre usporiadaná a užitočná stavebná konštrukcia“.
Etymológia asi vychádza z výrazov ohradenie/oplotenie prípadne priekopa. Iné vysvetlenie je skratka z gréckeho výrazu „Synagógé Onomastikés (h) Ylés Di’ Alfabétú“ alebo „SO(h)Y Diaforón Andrón“, v preklade „Súhrn slovníkového materiálu v abecednom poriadku“ a „Súhrn slovníkového materiálu rozličných mužov“.
Už od 12. storočia sa však tradoval pod nesprávnym názvom „Suidas“, čo malo byť meno autora, tak interpretoval názov napríklad Eustatios zo Solúna.
Obsah
Suda vysvetľuje obťažné gramatické tvary, zriedkavé výrazy, príslovia, ďalej obsahuje informácie o osobách, miestach (najčastejšie antických a biblických), inštitúciach a pojmoch ako kozmos, údaje zo stredoveku sú zriedkavé. Jednotlivé heslá nie sú usporiadané podľa ich poradia v abecede, ale podľa toho ako sa vyslovujú.
Tvorcovia čerpali nie z primárnych prameňov, ide o kompiláciu starších slovníkov a encyklopédii, niekedy čerpali z antických či byzantských historikov, nie však z originálnych diel, ale z excerptov.
Význam
Suda bol vo svojej dobe populárny zdroj. Pre dnešnú dobu má svoj význam v tom, že obsahuje informácie o dielach (a aj citácie z nich), ktoré sú často stratené.
Predstavuje pohľad na Byzantíncov, ich svet a časy ich vlastnými očami.
Ukážka
Heslo o Gregorovi Naziánskom:
| „ | Gregor, biskup z Nazianzu (čo je cestová stanica v Kapadócii) bol vysoko vzdelaný muž a veľký priateľ Bazila z Cézarei, kapadóckeho biskupa. Nebol iba vedec a obratný v písaní básní, ale rovnako bol vzdelaný vo filozofii a bol horlivý rétor; napísal mnoho diel, ktoré sa skladajú z tridsiatich tisícov veršov. Medzi jeho diela patrí: K smrti (jeho) brata Cézarija, pohrebné kázania na smrť jeho otca, iná reč pre jeho sestru Gorgóniu, dielo o milosrdenstve k chudobným, jedno ako chvála na Makabejcov, diela, ktoré chvália Kypriána, Atanázia, Hera filozofa, dve kázne proti Juliánovi, dve rozpravy proti Eunómiovi, jedna kázeň o teológii, jedna rozprava o Synovi, iná rozprava o Svätom Duchu, panegyrik, desať homílií a mnoho ďalších známych diel. Nasledoval štýl Polemona z Laodikeji, ktorý bol sofista v Smyrne, a stal sa majstrom orátora Aristida. Napísal tiež iné dielo o hexametroch, v ktorom sa hovorí o pannách, o manželstve a iných veciach. Písal o rôznych témach: celkovo tridsať tisíc veršov v rôznych metrách. Gregor Filostorgus Árijec píše o ňom (Gregorovi Naziánskom) vo svojej Histórii a vraví: (citát chýba v pôvodom rukopise) a on (Filostorgus) písal tieto veci, pretože bol arián. Keď Gregor (Naziánsky) prišiel do svojho domova, ustanovil biskupa nad svojou cirkvou a odišiel žiť ako mních. Po šiestich rokoch zomrel v trinástom roku vlády cisára Theodósia. | “ |
| – Suda | ||
Heslo o Avaroch:
| „ | Týchto Avarov zničili s celou silou sami Bulhari. Krum sa spýtal zajatých Avarov: „Čo myslíte, z akej príčiny zahynul váš panovník a všetok (ľud váš)?“ A odpovedali mu: „Vzájomné ohováračky sa rozmohli a zmužilých i rozumných priviedli navnivoč. Potom nespravodliví a zlodeji sa stali druhmi sudcov; k tomu pristúpilo ožranstvo, lebo sa od množstva vína všetci stali opilcami. Potom to bolo úplatkárstvo - všetci sa totiž stali kšeftármi a klamali sa navzájom. Z toho vznikla naša skaza.“ Keď si to (Krum) vypočul, zvolal všetkých Bulharov a vydal nasledujúce ako zákon: Ak jeden druhého žaluje, nesmie byť skôr vypočutý, kým spútaného neprešetria; ak by sa zistilo, žeje udavač alebo luhár, má byť usmrtený. Nijakému zlodejovi sa nesmie poskytnúť živobytie, ak by sa to niekto odvážil, má sa mu odňať všetko majetok a zlodejovi sa majú dolámať údy. Všetky viniče rozkázal vytrhať. Každému žobrajúcemu sa nemá dať len niečo, ale treba ho uspokojiť, aby znova nežobral; kto tak nespraví, má byť pozbavený imania. | “ |
| – Suda | ||
Poznámky
Referencie
Externé odkazy
- Suda On Line: Byzantine Lexicography(po anglicky)
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Suda (encyklopedický slovník), which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.