Spoločenská Vrstva Stav

Od 20. storočia sa tento výraz v tomto zmysle už používa veľmi málo, a keď, tak je spravidla obmedzený na význam "ľudia rovnakého povolania/zamestnania".

V stredoveku a včasnom novoveku (v marxistickom chápaní vo feudálnej spoločnosti) bol stav špecifickejšie chápaný ako spoločenská vrstva s právne vymedzeným, spravidla privilegovaným postavením v štáte, ktorá mala právo sa korporatívne združovať. Príslušnosť k určitému stavu sa spravidla pokladala za dedičnú. V stredoveku bolo delenie na stavy, ako aj ich právomoci, závislé jednak od obdobia a jednak od geografickej oblasti. Napríklad Francúzsko sa pred Francúzskou revolúciou delilo na tri stavy šľachta, duchovenstvo a meštianstvo (v staršom období stav meštianstvo neexistoval); Rímsko-nemecká ríša rozlišovala (a) ríšske stavy (kniežatá, duchovenstvo, šľachta priamo podriadená cisárovi, ríšske mestá) a (b) krajinské stavy (zloženie podľa jednotlivých nemeckých krajín).

V Uhorsku sa rozlišovali pôvodne 2 stavy:

• 1. stav: duchovenstvo - reprezentovali ho preláti
• 2. stav: svetská šľachta - od 13. storočia

Od roku 1405 sa za 3. stav považovali slobodné kráľovské mestá. V spomenutom roku kráľ začal tieto mestá pozývať na krajinské snemy.

V roku 1608 (dekrét Ľudovíta I.) sa svetská šľachta rozdelila na 2 stavy: veľmožov a zemanov, čím vznikli celkovo 4 stavy.

Stavy definitívne zanikli až v roku 1848.