Sršňovité

Tomuto článku chýbajú odkazy na použité zdroje. Tento článok síce obsahuje zdroje, ale tie nie sú uvedené pri konkrétnych vetách a odsekoch, takže nie je zrejmé, na ktoré informácie v článku sa vzťahujú. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku odkazy na použité zdroje.

Vespidae) je čeľaď z nadčeľade osy (Vespoidea) z taxónu žihadlovce (Aculeata). Zahŕňa najmä rody, ktoré sa po slovensky volajú osa, sršeň a murárka (pričom ale murárky do čeľade sršňovité patria len pri širšom vymedzení čeľade - pozri nižšie).

Sršňovité
osa obyčajná počas letu
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva prvoústovce (Protostomia) Skupina špirálovce (Spiralia) Línia zvliekavce (Ecdysozoa) Nadkmeň (superphylum) Panarthropoda Kmeň (phylum) článkonožce (Arthropoda) Oddelenie hryzadlovce (Mandibulata) Podkmeň (subphylum) šesťnôžky (Hexapoda) Trieda (classis) hmyz (Insecta) Podtrieda (subclassis) dvojkĺbovce (Dicondylia) Infratrieda (infraclassis) krídlovce (Pterygota) Divisio novokrídlatce (Neoptera) Subdivisio holometabolný hmyz (Endopterygota) Rad (ordo) blanokrídlovce (Hymenoptera) Podrad (subordo) štíhlopáse (Apocrita) – žihadlovce (Aculeata) Nadčeľaď (superfamilia) osy (Vespoidea) Čeľaď (familia) sršňovité (Vespidae)
Vedecký názov
Vespidae
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Patrí sem obyčajne nápadne čierno-žlto pruhovaný hmyz. Budujú podzemné alebo nadzemné hniezda, ktoré sa od seba značne odlišujú výzorom (tvarom) aj použitým stavebným materiálom. Sršňovité sa živia živočíšnou aj rastlinnou potravou, často vyciciavajú sladké plody kríkov a stromov. Podľa spôsobu života sa rozlišujú dve skupiny:

• spoločenské osy (sociálne osy): Sem patria sršňovité z podčeľadí Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a (s výhradami aj) Stenogastrinae. Ich samička zakladá spoločenstvo (kolóniu) s množstvom robotníc, ktoré sa starajú o chod kolónie. Tieto sršňovité sú dlhé 1,4 - 4 cm. Samička na jar zakladá hniezdo v podobe útvaru z papierovitej (drevovitej) látky zaveseného na stopke v dutine, pod strechou, prípadne v zemi a podobne. Výraz spoločenské osy (sociálne osy) v užšom zmysle nezahŕňa Stenogastrinae (pozri kapitolu Systematika) a v minulosti sa niekedy používal na označenie celej čeľade sršňovité (pozri vyššie).
• samotárske osy: Sem patria všetky ostatné podčeľade. Ich samičky si sami stavajú hniezda a starajú sa o potomstvo. Výraz samotárske osy v širšom (a častom) zmysle zahŕňa aj všetky ostatné osy nepatriace do čeľade sršňovité (Osami sa tu myslí buď nadčeľaď osy - Vespoidea v širšom zmysle alebo alternatívne všetky blanokrídlovce okrem pravých včiel a mravcov)

Rozsah taxónu

V literatúre sa vyskytujú nasledujúce možnosti vymedzenia čeľade Vespidae (bez vymretých taxónov):

• 1. zriedkavo: zahŕňa len nižšie uvedenú podčeľaď Vespinae v užšom zmysle;
• 2. ojedinele, skôr staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle a Polistinae;
• 3. skôr staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenogastrinae;
• 4. staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenograstrinae plus to, čo sa niekedy uvádza ako samostatná čeľaď murárkovité (Eumenidae - pozri nižšie)
• 5. skôr staršie: zahŕňa nižšie uvedené podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenograstrinae plus to, čo sa niekedy uvádza ako samostatná čeľaď meduľovité (Masaridae - pozri nižšie)
• 6. dnes najčastejšie (ale aj v minulosti): zahŕňa všetko, čo je uvedené v nižšie uvedenom systéme (t.j. podčeľade Vespinae v užšom zmysle, Polistinae a Stenograstrinae plus to, čo sa niekedy uvádza ako samostatné čeľade murárkovité a meduľovité)

V prípade najširšieho vymedzenia (t.j. definícia č. 6) čeľaď sršňovité splýva s nadčeľaďou osy (Vespoidea) v užšom, staršom zmysle (iný slovenský názov: pravé osy, iné latinské názvy: Diploptera, Vespina, Vesparia) (O nadčeľadi osy [Vespoidea] v širšom zmysle pozri článok osy (Vespoidea)).

Vnútorná systematika

Súčasný systém (bez vymretých taxónov) vyzerá najčastejšie takto:

čeľaď sršňovité (Vespidae) podľa vyššie uvedenej definície č. 6 [=nadčeľaď osy (Vespoidea) v užšom zmysle]:

• (bez mena) - niekedy zaraďované ako samostatná čeľaď meduľovité (Masaridae):
  • podčeľaď Euparagiinae
  • podčeľaď medule/medoosy (Masarinae) v širšom zmysle:
    • podčeľaď Gayellinae
    • podčeľaď medule/medoosy (Masarinae) v užšom zmysle
• (bez mena):
  • podčeľaď murárky/hrnčiarky (Eumeninae) v širšom zmysle - niekedy zaraďovaná ako samostatná čeľaď murárkovité (Eumenidae)
    • podčeľaď murárky/hrnčiarky (Eumeninae) v užšom zmysle
    • podčeľaď Raphiglossinae
    • podčeľaď Zethinae/Discoeliinae
  • podčeľaď Vespinae v širšom zmysle/ spoločenské osy [v najužšom zmysle]:
    • podčeľaď osy a sršne (Vespinae v užšom zmysle)
    • podčeľaď osíky (Polistinae) - vrátane bývalých podčeľadí Polybiinae, Epiponinae a Ropalidiinae
• podčeľaď Stenogastrinae - incertae sedis, väčšinou považovaná buď za sesterský taxón všetkých ostatných sršňovitých alebo (staršie) za sesterský taxón podčeľade Vespinae v širšom zmysle

Uvedené podčeľade sa ďalej delia na tribusy (pričom niektoré podčeľade zahŕňajú len jeden tribus); tribusy sa ďalej (prípadne delia na podtribusy a tie sa) delia na druhy.

Pokiaľ ide o slovenské názvy rodov z tejto čeľade, platí toto:

• Z podčeľade Masarinae sa rod Celonites po slovensky volá meduľa (novšie niekedy (?)medoosa).
• Z podčeľade Eumeninae v širšom zmysle sa tie rody, ktoré vôbec majú nejaké slovenské meno (napr. rody Eumenes, Ancistrocerus) po slovensky volajú murárka (resp. hrnčiarka), pričom ale historicky sa volali osa.
• Z podčeľade Vespinae v užšom zmysle sa rody Vespula a Dolichovespula po slovensky volajú osa, zatiaľ čo rod Vespa [v užšom zmysle] sa po slovensky volá sršeň (Rod Vespa bol historicky definovaný širšie než dnes - v tomto ponímaní bol jeho slovenský názov osa. Pozri napríklad vysvetľujúcu poznámku v článku osa.). Rod Provespa nemá slovenské meno, ale vývojovo patrí k rodu Vespa v užšom zmysle a teda sa neformálne označuje ako sršeň.
• Z podčeľade Polistinae sa rod Polistes po slovensky volá osa, novšie niekedy: osík, zastarano: osička. Tento rod dnes zahŕňa aj bývalý rod Sulcopolistes, ktorý sa po slovensky volal paosa.

Druhy na Slovensku

Na Slovensku sa (najmä podľa Dvořák a Straka 2007) vyskytuje 1 druh z podčeľade Masarinae, 71 druhov z podčeľade Eumenidae v širšom zmysle, 11 druhov z podčeľade Vespinae v užšom zmysle a 8 druhov z podčeľade Polistinae, čiže spolu 91 druhov. S vynechaním podčeľade Eumenidae sú to konkrétne tieto druhy:

• z podčeľade Masarinae:
  • z rodu Celonites:
    • meduľa obyčajná (Celonites abbreviatus/ staršie Vespa abbreviata)
• z podčeľade Vespinae:
  • z rodu Vespula [v užšom zmysle]:
    • osa útočná/ osa nemecká (Vespula germanica/ staršie Paravespula germanica/ staršie Dolichovespula germanica/ staršie Vespa germanica)
    • osa obyčajná (Vespula vulgaris/ staršie Paravespula vulgaris/ staršie Dolichovespula vulgaris/ staršie Vespa vulgaris)
    • osa červenkastá/ osa červená/ sršeň červenavý/ nesprávne osa ryšavá (Vespula rufa/ staršie Paravespula rufa/ staršie Dolichovespula rufa/ staršie Vespa rufa)
    • osa rakúska (Vespula austriaca/ staršie Vespa austriaca)
  • z rodu Dolichovespula [v užšom zmysle]:
    • osa hôrna/ osa lesná (Dolichovespula sylvestris/ Vespula sylvestris/ staršie Vespa sylvestris)
    • osa podstrešná/ osa papiernica/ osa saská (Dolichovespula saxonica/ Vespula saxonica/ staršie Vespa saxonica)
    • osa krovinová/ osa krovinná/ osa prostredná/ osa stredná (Dolichovespula media/ Vespula media/ staršie Vespa media)
    • osa nórska (Dolichovespula norwegica/ Vespula norwegica/ staršie Vespa norwegica)
    • Dolichovespula omissa/ Vespula omissa/ staršie Pseudovespula omissa/ staršie Vespa omissa/ Dolichovespula ingrica/ Vespula ingrica
    • Dolichovespula adulterina/ Vespula adulterina/ staršie: Pseudovespula adulterina/ staršie Vespa adulterina
  • z rodu Vespa [v užšom zmysle]:
    • sršeň obyčajný/ sršeň (Vespa crabro)
• z podčeľade Polistinae:
  • z rodu Polistes:
    • osa dravá/ osa francúzska/ osík galský/ osík francúzsky/ osík škvrnitý/ osička poľná (Polistes dominula/ staršie Polistes gallicus [v staršom ponímaní]/ staršie Vespa dominula)
    • Polistes gallicus [v novšom ponímaní]/ staršie Polistes foederatus [alebo foederata]/ staršie Vespa gallica
    • osa dvojškvrnná/ osík žltoškvrnný dvojškvrnný/ osík žltoškvrnitý dvojškvrnitý (Polistes biglumis bimaculatus/ staršie Polistes bimaculatus/ staršie Vespa bimaculata) - toto je dnes poddruh (nie druh)
    • osa hojná (Polistes nimpha [alebo nympha]/ staršie Vespa nimpha)
    • Polistes associus
    • Polistes bischoffi
    • paosa cudzopasná (Polistes atrimandibularis/ staršie Sulcopolistes atrimandibularis)
    • Polistes sulcifer/ staršie Sulcopolistes sulcifer

Zdroje kapitoly Systematika: