Skalický Trdelník

Ako prvému pokrmu z prihlásených slovenských tradičných výrobkov sa mu podarilo získať ochranné zemepisné označenie registrované Európskou komisiou v rámci celej Európskej únie. Označenie „Skalický trdelník“ budú mať len trdelníky vyrobené na území okresu Skalica ohraničenom riekami Morava, Teplica a Myjava a hranicami s Českom.

Výroba Skalického trdelníka sa datuje už od začiatku 19. storočia. Ľudová tradícia hovorí, že výrobný recept na Skalické trdelníky vlastnil sedmohradský kuchár grófa, básnika a spisovateľa Jozefa Gvadányiho, ktorý pôsobil v meste Skalica v rozmedzí rokov 1783 – 1801. Prvým zachovaným písomným dokumentom o Skalickom trdelníku je rukopis maďarského básnika Gyulu Juhásza. Ten pôsobil na Skalickom gymnáziu ako profesor. Ďalšie písomné zmienky o tomto tradičnom pokrme sa nachádzajú v knihe Ferdinanda Dúbravského Slobodné mesto so zriadeným magistrátom Uhorská Skalica – 1921 a takisto aj v regionálnom časopise Jídelníček z roku 1977.

Na prelome 19. a 20. storočia sa prvý raz objavuje na miestnych jarmokoch. Širšia výroba Skalického trdelníka sa začína až v polovici 20. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj väčšina písomných dokumentov. Dnes je pre mestečko Skalica na Záhorí pravý Skalický trdelník turistickým lákadlom. Preto samospráva mesta zriadila jeho originálnu výrobňu priamo v nádherných priestoroch Františkánského kláštora, kde si ho môžu kúpiť domáci i návštevníci. Pravidelne v máji sa v Skalici koná festival s názvom Trdlofest .

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Suroviny: pšeničná múka, vajcia, droždie, mlieko, cukor, soľ, muškátový orech, aróma, citrón, vlašské orechy, bravčová masť, maslo, vanilínový cukor, mletý cukor.

Skalický trdelník má tvar dutého valca. Vykysnuté cesto sa namotá na trdlo a na ňom pečie. Spôsob pečenia je na prípravu pomerne náročný. Požadovaný efekt sa dosahuje neustálym otáčaním a občasným pomastením v sálavom teple z pripravenej pahreby alebo žiariča, ktoré dodáva výrobku špecifickú vôňu a chuť. Existuje množstvo domáckych spôsobov pečenia tejto cukrovinky. Cesto sa napríklad namotá namiesto trdla na plechovku alebo drevený kolík, následne obalí hliníkovým alobalom a strčí do predom vyhriatej rúry.

Vlastnosti:

• Farba: – žltá z vnútra, povrch zlatohnedý.
• Konzistencia: jemná, nesmie byť tvrdá, lámavá.
• Vôňa a chuť: lahodná, príjemná po pečení, posekaných orechoch, marhuľových jadrách, vanilke, nesmie byť kvasnicová, zatuchnutá, dymová.
• Zloženie: receptúra cesta sa iba mierne odlišuje u rôznych výrobcov.

• [1]