Rád Mečových Bratov
Rád mečových bratov (lat.
O iných významoch výrazu Livónsky rád pozri Livónsky rád (rozlišovacia stránka).Rád mečových bratov bol založený v roku 1202 a zanikol v roku 1561.
| Rád mečových bratov | |
 znak rádu | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Latinský názov | Fratres militiæ Christi Livoniae |
| Vznik | 1202 1204 (oficiálne schválený pápežom Inocentom III.) |
| Zánik | 1237 (zlúčenie s Rádom nemeckých rytierov a vytvorenie samostatnej vetvy tzv. Livónsky rád) |
| Typ | rytiersko-vojenský rád |
| Úloha | šírenie a obrana kresťanskej viery v Pobaltí |
| Zakladateľ | rížsky biskup Albert von Buxhoevden |
| Sídlo |
|
| Veľmajster | Volquin |
| Pôsobenie | Pobaltie |
| Jazyk | nemčina a latinčina |
| Odev | Biely plášť doplnený červený meč a rovnoramenný kríž s rozšírenými koncami |
| Ďalšie informácie | |
| Wiki Commons | Rád mečových bratov |
| Dejiny Lotyšska |
 |
Heraldika
V erbe rádu sa nachádzajú červené skrížené meče a kríže v bielom poli.
Dejiny
Rád mečových bratov bol založený v roku 1202 v Rige podľa vzoru Rádu templárov rižským biskupom Albertom von Buxhoevden. Pápež Inocent III. ho v roku 1204 potvrdil a prikázal mu poslušnosť voči biskupom (čo rád ignoroval)[chýba zdroj]. Na čele Rádu mečových bratov stál doživotne volený veľmajster. Okrem rytierov, ktorí mali pochádzať z ušľachtilého rodu, Rád mečových bratov zjednocoval vojakov, mníchov a remeselníkov. Hlavným mestom Rádu mečových bratov bolo Viljandi (dnes Estónsko).
Počas niekoľkých rokov si Rád mečových bratov prisvojil celé Livónsko a časť Estónska. Pri ďalšej expanzii sa stále dostával do väčších konfliktov s okolitými baltskými kmeňmi, v roku 1236 utrpel veľkú porážku od spojených vojsk Semigalov a Samogitov neďaleko Šiauliai (v dnešnej Litve). Konflikty existovali aj so Svätou stolicou, ktorá Rádu mečových bratov vyčítala brutálny postup voči pohanom aj voči pokrsteným, a snahu starať sa viac o vlastný majetok ako o šírenie kresťanstva.
V marci 1226 vydal vtedajší pápež Gregor IX. v Rimini Zlatú bulu, ktorou Rád nemeckých rytierov poveril šírením kresťanstva na území pohanských baltských Prusov. Preto došlo k únii Rádu Nemeckých rytierov s Rádom mečových bratov. Túto úniu potvrdil pápež Gregor IX. listinou Za zjednotenie dvoch Rádov z 30. mája 1237. Rád mečových bratov napriek tomu expandoval, okolo roku 1290 si prisvojil Kursko.
Po roku 1525 vládol Rád mečových bratov samostatne v Livónsku, po zániku Livónska roku 1561 bol s konečnou platnosťou zrušený a zlúčený s Rádom nemeckých rytierov.
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rád mečových bratov
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Rád mečových bratov, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.