Policajná Brutalita

Presné zadefinovanie tohto pojmu je problematické. Americký kriminológ Kenneth Peak uvádza, že občania za policajnú brutalitu pokladajú ako akty fyzického násilia, tak aj verbálne násilie (napr. rasistické verbálne útoky), pričom niektorí sa cítia brutalizovaní už samotnou prítomnosťou policajtov, ktorí pre nich predstavujú establišment (vládnucu vrstvu) a symbolizujú násilie vyvíjané na útlak iných. Americký kriminológ Kenneth Adams rozlišuje medzi použitím neprimeranej sily (excessive force) a policajnou brutalitou. Zatiaľ čo použitie neprimeranej sily môže byť len dôsledkom nesprávneho úsudku policajta, policajnú brutalitu charakterizuje prítomnosť krutého a surového zaobchádzania.

Policajti sú pri výkone svojho povolania zo zákona oprávnený použiť donucovacie prostriedky na prekonanie odporu zadržiavanej osoby, na odvrátenie útoku voči sebe alebo inej osobe alebo na zabránenie inému protiprávnemu konaniu. Policajti majú k dispozícii širokú škálu donucovacích prostriedkov – od hmatov, chvatov, úderov a kopov cez obušky, slzotvorné prostriedky, služobného psa až po použitie strelnej zbrane rôznej intenzity (úder, hrozba, varovný výstrel atď.). Platí, že výber donucovacieho prostriedku a intenzita jeho použitia musí byť zjavne primeraná nebezpečnosti útoku.

Policajná brutalita vo všeobecnosti predstavuje komplexný a zložitý spoločenský problém, ktorý je podmienený viacerými faktormi. Medzi najdôležitejšie príčiny sa spravidla pokladá pracovný stres spojený so sekundárnou, skupinovou socializáciou policajta, pričom určitú úlohu môžu zohrávať aj osobnostné črty policajta (napr. predsudky voči osobám inej farby pleti).

• policajná brutalita na Slovensku