Súčasné Mesto Malatya

Je to hlavné mesto rovnomennej provincie.

Malatya
mesto
Štát	Turecko
Región	Východná Anatólia
Nadmorská výška	977 m n. m.
Súradnice	38°21′0″S 38°19′0″V / 38,35000°S 38,31667°V / 38.35000; 38.31667
Rozloha	12 146 km² (1 214 600 ha)
Obyvateľstvo	772 904 (2015)
Hustota	63,63 obyv./km²
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
Poloha mesta v rámci Turecka
Wiki Commons: Malatya
Webová stránka: [5]
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Mesto je významný železničný spoj a priemyselné centrum v oblasti. Výroba v meste sa zameriava najmä na výrobu textilu, cukru a cementu. Významné je aj miestne poľnohospodárstvo a v blízkosti sa nachádzajú aj zdroje chrómu, olova a medi. V meste sídli aj športový klub Malatyaspor, či univerzita İnönü. Mesto a región je známy pre pestovanie marhúľ a najväčším vývozcom marhúľ na svete. Asi 10 – 15% produkcie čerstvých marhúľ a 60 – 85% svetovej produkcie sušených marhúľ pochádza z Malatye. V meste sa od roku 1978 každoročne koná aj marhuľový festival.

Dnešné mesto sa pôvodne volalo Aspuzu (variantné názvy: Aspusu, Asbusu, Aspuzi, Aspozan, Aspuzan, Asapuzu, İsposan) a vznikalo postupne v novoveku, a to najmä postupným presunom väčšiny obyvateľov a neskôr aj názvu z 10 km vzdialeného susedného stredovekého a ranonovekého mesta Malatija (v dnešnej turečtine: Malatya, po grécky Meliténé, dnešný názov: Battalgazi), ktorého dejiny sú opísané v článku Battalgazi (mesto). Premena a premenovanie Aspuzu na (novú) Malatiju konkrétne prebehla nasledovne: V ranom novoveku bolo Aspuzu miestom záhrad a letných sídiel dovtedajšej Malatije (t.j. dnešného Battalgazi). Postupne sa ale do Aspuzu veľa obyvateľov z Malatije presťahovalo natrvalo – v polovici 17. storočia už v Aspuzu žilo 5 000 domácností, kým vo vtedajšej Malatiji žilo len 300 domácností. Zánik vtedajšej Malatije sa urýchlil v roku 1838, keď sa v priebehu osmanského ťaženia do Egypta v meste počas zimy utáborila osmanská armáda. Mestské obyvateľstvo sa preto muselo presťahovať do Aspuzu. Po návrate domov obyvatelia našli svoje mesto natoľko zdevastované, že ho znova nevybudovali a z veľkej časti sa natrvalo presťahovali do Aspuzu. Čoskoro nato Aspuzu dostalo meno opusteného mesta, čiže meno Malatija, resp. v dnešnej turečtine Malatya.

V roku 1893 mesto Malatija postihlo ničivé zemetrasenie pri ktorom zomrelo 885 ľudí a časť mesta musela byť nanovo obnovená. V 19. storočí sa rapídne zvýšil počet občanov na zhruba 40 000, no po prvej svetovej vojne klesol na polovicu. Znížil sa aj počet arménskej a sýrskej kresťanskej populácie. Po druhej svetovej vojne patrilo mesto k najrýchlejšie rastúcim v dnešnom Turecku.

Keďže sa mesto medzičasom značne rozrástlo, na východnom okraji dnes už zahŕňa aj územie archeologickej lokality Arslantepe, t.j. historického mesta Melid. Dejiny tohto mesta sú uvedené v článku Melid. Melid je vlastne len jeden zo starých variantov dnešného názvu Malatya. Názov Malatya teda vlastne celkovo v priebehu dejín postupne migroval medzi 3 sídlami: Najprv sa tak volalo Arslantepe, potom Battalgazi a nakoniec dnešná Malatya (Aspuzu)

•  
  Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
•  
  Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
•  
  Hacı Yusuf Taş alebo Yeni Cami (Nová mešita)
•  
  Mestský park s vodopádom, 2009
•  
  Veža s hodinami v Malatyi
•  
  Melid (Aslantepe)
•  
  Chetitská soška kráľa Tarhunzu z Melida (Aslantepe)
•  
  Malatyské koláče z marhúľ a sušené marhule - Malatya je jedným z najväčších producentov marhúľ na svete

 

Panoráma mesta, v popredí mestský štadión