Lomnický štít (2 633,8 m n. m.; poľ.
Vypína sa nad Skalnatým plesom, nad Tatranskou Lomnicou, približne 15 km severne od Popradu. Na jeho vrchol premáva lanovka z Tatranskej Lomnice.
Lomnický štít | |
vrch | |
Lomnický štít | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obec | Vysoké Tatry |
Časť | Vysoké Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodie | Poprad |
Nadmorská výška | 2 633,8 m n. m. |
Súradnice | 49°11′42″S 20°13′24″V / 49,1951°S 20,2232°V |
Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | lanovou dráhou z Tatranskej Lomnice |
Prvovýstup | Robert Townson |
- dátum | 16. augusta 1793 |
Poloha v rámci Slovenska | |
Poloha v rámci Tatier | |
Wiki Commons: Lomnický štít | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Kežmarok bol v dejinách objavovania a poznávania Vysokých Tatier významným mestom, v ktorom žili ľudia túžiaci čo najviac sa k neznámym horám priblížiť a spoznať ich. Odtiaľ sa na turistické a objavovateľské expedície vyberali vedci, turisti, študenti, exploatátori. Ich cieľom bola predovšetkým východná časť Vysokých Tatier, kde mali najľahší prístup. Kežmarok mal vďaka hospodárskemu a kultúrnemu zázemiu významný podiel na tom, že literáti a kartografi nazývali východnú časť Tatier „Kežmarskými vrchmi“. Aj preto v 18. storočí Lomnický štít označovali ako „najvyššie kežmarské bralo“, alebo „najvyšší kežmarský štít“. Nakreslil a pomenoval ho takto napríklad Juraj Buchholtz ml. v kreslenej panoráme z roku 1717 Petra altissima kesmarkiensis. Jeho otec Juraj Buchholtz st. v diele Das weit und breit erschollene Zipser Schnee-Gebürg z roku 1719 bol prvým autorom, ktorý nazval tento vrchol Lomnickým štítom – Lomnitzer Spitze. Nový názov sa však ujímal len veľmi pomaly. Na začiatku 19. storočia poľský geológ Stanislaw Staszic o Lomnickom štíte písal ako o Krapaku. Pravdepodobne to bola zlá transkripcia Karpát. Spočiatku sa názov Lomnický štít pripisoval celému masívu. Názov Lomnický štít sa ustálil v prvej polovici 19. storočia. Štít ležal v rozsiahlom chotári Veľkej Lomnice a preto, ako mnohé iné štíty dostali meno po dedinách a mestách, v ktorých chotároch boli, bol po nej pomenovaný. V jej katastrálnom území bol do roku 1947. V dávnom ľudovom názvosloví niesol meno Dedo.
Nachádza sa na juhovýchodnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry. Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry. Najbližšími sídlami sú juhovýchodne situovaná Tatranská Lomnica, Tatranské Matliare a Tatranská Lesná, východne ležia Kežmarské Žľaby, Tatranská Kotlina a Lendak, severne Ždiar a Tatranská Javorina a južne Horný, Starý a Nový Smokovec a Tatranské Zruby. Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a k jeho vrcholu zasahujú národné prírodné rezervácie Studené doliny, Skalnatá dolina a Dolina Bielej vody kežmarskej.
Lomnický štít patrí k najznámejším štítom Tatier a v minulosti bol dlho považovaný za najvyšší štít Vysokých Tatier. V súčasnosti, keď aplikujeme tézu „Všetko, čo je v Tatrách pomenované, patrí medzi vrchy“, je považovaný za tretí najvyšší vrch pohoria i celých Karpát. Ak druhú najvyššiu - Gerlachovskú vežu budeme považovať za súčasť masívu Gerlachovský štít, potom je Lomnický štít druhý najvyšší štít Tatier.
Z vrcholu, pripomínajúceho trojhrannú pyramídu prevyšujúcu okolie, vedú tri hrebene:
Na vrchole stojí Observatórium Lomnický štít, najvyššie položené na Slovensku. Nachádzajú sa tu astronomické a meteorologické pracoviská SHMÚ, od roku 1957 aj televízna retranslačná stanica. Vedie naň visutá Lanovka Tatranská Lomnica – Lomnický štít.
Južným smerom sa nachádza Lomnický hrb (2 041 m n. m.), Veľká Lomnická veža (2 211 m n. m.), Zadný Oštep (1 888 m n. m.), Malý Kostol (2 188 m n. m.) a Slavkovský štít (2 452 m n. m.), západne Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Široká veža (2 462 m n. m.), Malý Ľadový štít (2 603 m n. m.), Ľadový štít (2 627 m n. m.), Snehový štít (2 465 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.) a Pyšný štít (2 621 m n. m.), severne Čierny štít (2 529 m n. m.), Kolový štít (2 418 m n. m.), Jastrabia veža (2 137 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.) a Kozí štít (2 111 m n. m.) a východne Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Malý Kežmarský štít (2 514 m n. m.), Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.), Huncovský štít (2 352 m n. m.), Malá Svišťovka (1 558 m n. m.) a Vyhliadka (1 202 m n. m.). Na vrchol nevedie značená turistická trasa.
Voda zo severných svahov odteká Zeleným potokom cez Zelené pleso Dolinou Zeleného plesa do Kežmarskej Bielej vody, z východných odteká cez Skalnaté pleso Skalnatým potokom Skalnatou dolinou a z juhozápadných Malou Studenou dolinou a Studeným potokom do rieky Poprad.
Vrchol Lomnického štítu má drsné, studené podnebie. Charakteristické sú vysoké atmosférické zrážky v zimných mesiacoch.. V rokoch 2000 – 2012 bola:
1. júla 2019 dosiahla teplota 19,5°C, bola to najvyššia zaznamenaná teplota od roku 1940 kedy sa začali merania. Celkovo najvyššia teplota dovtedy bola 19,3 °C z 3. augusta 1998. Pre prvý júlový deň bolo dovtedy rekordom 17,3°C z roku 1987.
Vrch sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto prístup naň je možný len s horským vodcom. Štít nie je prístupný po turistickom značkovanom chodníku, no bežní turisti sa naň môžu od 19. decembra 1941 vyviezť visutou lanovkou zo Skalnatého plesa (Stanica Lomnický štít je súčasť lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít, ktorá bola v tom čase najmodernejšou lanovkou v Európe), čo tomuto štítu zabezpečuje prvenstvo v návštevnosti medzi tatranskými štítmi. Na štíte však môžete stráviť maximálne 50 minút. S horským vodcom sa najčastejšie vystupuje klasikou z Lomnického sedla, nazývanou Emericiho nárek. Výhodou cesty je, že je možné použiť lanovku, ktorá ušetrí 4-6 hodín stúpania k samotnej skale a späť. Ďalšie cesty ako napríklad Medené Lávky, Gypsyho ferrata, cez Cmiter popod Vidlové veže či Jordánova cesta, sú oveľa náročnejšie, z hľadiska zážitku však ponúkajú podstatne viac.
Turisticky lanovkou voľne a ľahko prístupný skalnatý vrchol umožňuje kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach sú vďaka polohe a značnej výške viditeľné okolité doliny a vrcholy Vysokých a Belianskych Tatier (Malá a Veľká Studená dolina, po Tatranskej magistrále smerom k Doline Zeleného plesa Veľká Svišťovka, Dolina Piatich Spišských plies, Veľká Zmrzlá dolina, Skalnatá dolina, Medená kotlinka, Skalnaté pleso, Jahňací štít, Kežmarský štít, Pyšný štít, Skalnatá chata, Téryho chata, Zamkovského chata.), no tiež Podtatranskú kotlinu a pásmo pohorí od Ďumbiera v Nízkych Tatrách cez Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Volovské, Slanské a Levočské vrchy, Branisko, pohoria v južnom Poľsku až po Oravské Beskydy.
Pravdepodobne po prvýkrát dosiahol z Medených lávok vrchol Lomnického štítu kežmarský obuvník a amatérsky baník Jakub Fábry (v období rokov 1760 – 1790). Príslušníci tejto rodiny v týchto končinách hľadali poklady a kutali zlato. Prvý zaznamenaný turistický výstup vykonal 16. augusta 1793 z Malej Studenej doliny anglický lekár, prírodovedec a cestovateľ Robert Townson počas svojej cesty po krajinách Rakúskej monarchie. Townson sa vybral na vysokohorskú túru z dediny Stará Lesná. Tu si najal dvoch lovcov kamzíkov a pre seba koňa, ktorý ho vyniesol až k Ohnisku v Malej Studenej doline. Popoludní vystúpil k Piatim spišským plesám. Keď sa vrátil sluha mu ponúkol na večeru pečeného svišťa. Keď sa chystal na odpočinok, z tmy sa vynorili traja zle oblečení chlapi. Townson si myslel, že sú to zbojníci, naľakal sa, že ho chcú okradnúť, ale nakoniec vysvitlo, že sú to poctiví remeselníci, príslušníci čižmárskeho cechu z Kežmarku. V Tatrách hľadali poklady. Townsona oslovovali „perzský kráľ“ a požiadali ho, aby im dovolil ohriať sa pri ohni. Presviedčal ich, že v Tatrách nie sú žiadne poklady. Ráno hľadači pokladov odišli. Keďže bolo veľmi zlé počasie, Townson sa venoval botanizovaniu v okolí Ohniska. Na druhý deň, keď sa počasie zlepšilo, vybral sa so svojimi sprievodcami na výstup. Vystupovali cez „Lomnickú próbu“ na Lomnické sedlo. Townson mal so sebou ortuťový barometer na meranie nadmorskej výšky. Počas výstupu sa zhoršilo počasie, mraky zakryli končiare a sprievodcovia odmietali pokračovať vo výstupe. Po Townsonovom naliehaní váhavo pokračovali až dosiahli vrchol. Townson barometer ukazoval 1091 yardov nad dolinou, z ktorej ráno odišli a 2882 yardov nad hladinou mora, čiže (2 644 m n. m.). Od skutočnej výšky 2 634 m n. m. bol rozdiel iba 12 metrov. Oblaky im nedovolili poobzerať sa okolo seba. Počas zostupu počuli klopkanie kladív. Hľadači pokladov neúnavne hľadali aj napriek Townsonovmu presvedčovaniu, že nič nenájdu. Zostúpili presne tou istou cestou, akou stúpali na vrchol. Tento výstup opísal Townson vo svojom diele Travers in Hungary un the year 1793. Prvý zimný výstup na štít vykonali Theodor Wundt a Jakub Horvay v roku 1891.
Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Lomnický štít, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.