Kuang-Sü

august">14. august 1871, Peking, Čína – † 14. november 1908, Peking) bol čínsky cisár, desiaty z dynastie Čching a deviaty Čching, ktorý vládol nad vlastnou Čínou. Bol bratrancom zosnulého cisára Tchung-č’ a na trón bol dosadený cisárovnou vdovou Cch’-si. Jeho manželkou bola Ťing-fen, neskôr známa ako cisárovná regentka Lung-jü za cisára Pchu I. Cisárova vláda trvala od roku 1875 do roku 1908, ale v praxi vládol bez vplyvu cisárovnej vdovy Cch’-si iba v rokch 1889 až 1898, avšak stále pod jej dohľadom. Inicioval Sto dní reforiem, jeho úsilie však prerušil prevrat cisárovnej vdovy v roku 1898, po ktorom cisár zostal až do svojej smrti v domácom väzení.

Kuang-sü
čínsky cisár
Narodenie	14.08.187114. august 1871 Peking, Čína
Úmrtie	14. november 1908 (37 rokov) Peking, Čína
Rodičia	I-süan, Wan-čen
Manželka	Ťing-fen
Odkazy
Commons	Kuang-sü
Biografický portál

Sto dní reforiem bolo poslednou snahou o reformu dynastie Čching. Konfuciánsky učenec Kchang Jou-wej a jeho žiak Liang Čchi-čchao sa snažili zaviesť reformy v duchu konfucianizmu. V tom čase sa 27-ročný cisár Kuang-sü priklonil k myšlienkam Kchang Jou-weja, a preto začal s reformistami spolupracovať. Za nominálnej vlády cisára, stále pod dohľadom cisárovnej vdovy, bolo počas 103 dní (11. jún 1898 – 21. september 1898) vydaných okolo 180 cisárskych ediktov. Cieľom reforiem bolo modernizovať skúškový systém na školách a celkovo zriadiť moderný systém vzdelávania, ktorý v tom čase bol zastaraný, a znížiť tak negramotnosť v krajine. Ďalej sa reformy usilovali o industrializáciu, podporu výroby a obchodu, zrušenie sinekúr, o zavedenie princípu kapitalizmu, o modernizáciu armády a konečne o zavedenie konštitučnej monarchie. Hnutie, pretože bolo v duchu konfucianizmu, nespochybňovalo moc cisára, využívalo ho ako symbol zmeny. Reformátori týmto chceli ustanoviť pravidlá štátu, ktoré budú odrážať záujmy obyčajného obyvateľstva. Avšak reformy vo väčšine prípadov zostali len na papieri, pretože hodnostári na dvore čakali na reakciu cisárovnej vdovy, a tak nebol čas reformy zaviesť do praxe.^:266

Cisárovná vdova Cch’-si nebola modernizácii a západnému mysleniu naklonená. Ako reakciu na pokus o reformácie cisárovná vdova 21. septembra 1898 zorganizovala štátny prevrat. Kchang Jou-wej a Liang Čchi-čchao utiekli do Japonska, kde pokračovali v politickom boji. Šesť reformátorov, ktorých Cch’-si dopadla bolo popravených, medzi nimi i revolucionár Tchan S'-tchung. Cisár bol uväznený v domácom väzení a reformy boli zrušené.^:266

V nasledujúcom roku vypuklo Boxerské povstanie. Toho istého roku cisárovná vdova využila situáciu a vyhlásila vojnu západu. Po prehre so západnými mocnostiami utiekla Cch’-si s mladým cisárom do Si-anu. Generálni guvernéri čínskych provincií sa rozhodli, že budú pekinské vyhlásenie vojny cudzincom ignorovať a celú vec zvedú na Boxerské povstanie.^:268 Ako dôsledok musela Cch’-si nakoniec k reformám, ktoré vychádzali z pôvodných Stodňových reforiem pristúpiť, reformy ale na posilnenie cisárskej moci nestačili a dynastii sa nepodarilo pri moci zostať.^:280 Kuang-sü umiera roku 1908, deň pred smrťou Cch’-si a následne na trón nastupuje posledný čínsky cisár Pchu I.

Cisár zomrel v 37 rokoch. Podľa záznamov paláca zomrel prirodzenou smrťou, hoci bolo podozrivé, že mladý cisár umrel deň pred smrťou cisárovnej vdovy, ktorá si nepriala, aby cisár pokračoval v reformách. V roku 2008 bol v jeho tele zistený vysoký obsah arzénu, čo potvrdilo zvesti, že bol otrávený.