Konečné Riešenie Českej Otázky

V ponemčení českého obyvateľstva videli nacisti dlhodobo jedinú možnosť zabezpečenia trvalej stability v tzv. Srdci Ríše. K hlavným a extrémnym strojcom germanizácie českej a moravskej oblasti patril Reinhard Heydrich. Rozhodujúce hľadisko pre ponemčenie českého národa videli nacistickí predáci v rasovej príbuznosti. Česká krv bola nielen protektorátnymi zákonmi chránená pred miešaním sa so Židmi, ale v žiadostiach o osobné preukazy museli protektorátni príslušníci uvádzať tiež rodokmene predkov.

Obsadenie Československa a zriadenie Protektorátu Čechy a Morava znamenalo jednak rozhodujúci obrat v nacistickej politike („Volkstumspolitik“), ale aj nové pole pôsobnosti. Prvýkrát totiž išlo o pripojenie oblasti, ktorej obyvateľstvo nebolo vo svojej väčšine nemeckej národnosti, ako tomu bolo pri Rakúsku a Sudetoch. Štatistika z marca roku 1940 uvádzala 7,25 milióna čechov a 189 000 Nemcov, z tohto počtu nemcov žilo 101 000 v Čechách a 88 000 na Morave. Nové územie malo byť pomaly germanizované a postupne "osídľované" cestou podpory tu dosiaľ žijúcich Nemcov a súčasne prerozdelením českej pôdy tzv. „Volksdeutschen“. Na druhej strane tu existovali plány SS, úradu pre výživu (Reichsnährstand RNST), civilnej správy (Zivilverwaltung) a konečne aj Hitlera na zriadenie tzv. Nemeckých územných mostov (deutschen Siedlungsbrücken). Tým sa tiež stalo územie Protektorátu jedným z cieľov agrárnej politiky NSDAP. V prípade Protektorátu nemalo ísť o hospodárske vykorisťovanie územia, ale o cielenú germanizáciu priestoru na základe osídľovacej politiky prostredníctvom roľníctva – na pozadí kultu pôdy (Blut und Boden) a vyživovacieho hospodárstva (doplneného rasovými teóriami).

 

 

 

 

Karl Valentin Müller vo svojom memorande "Česko-nemecká otázka" (Die tschechisch-deutsche Frage) spracovanom ešte pred mníchovskými udalosťami načrtol ponemčenie českých krajín. Tvrdil, že vo veľkej časti "nacionálne českého" obyvateľstva koluje v žilách čechyzovaná nemecká krv, a tá že musí byť spätne germanizovaná. Müller ale poukazoval na realizáciu bez nátlaku, ktorý by podľa neho len vyvolal národný odpor. Jednou z ciest bol trebárs sociálny vzostup. Na svojej teórii ďalej pracoval a pripravoval ďalšie štúdie pre NS aparát.

Na koncepciu a realizáciu plánu germanizácie sa podieľali: Konstantin Freiherr von Neurath (ríšsky protektor v Protektoráte Čechy a Morava v rokoch 1939 – 1943) so svojím aparátom, Richard Walther Darré (Ministerstvo výživy s jeho oddelením pre "Neubildung deutschen Bauernturms"), práve tak Dr. Wilhelm Stuckart (Ministerstvo vnútra). Prostredníctvom Reinharda Heydricha (SS-obergruppenführer, vedúci hlavného ríšskeho bezpečnostného úradu (RSHA) a zastupujúci protektor v Protektoráte), K.H. Franka (štátny tajomník Úradu ríšskeho protektora, august 1943 nemecký štátny minister pre čechy a Moravu), Panckeho (RuSHA) a Curta von Gottberg (vedúci rasového a osídlovacieho úradu RuSHA sa mohla zapojiť do procesu aj SS.

Nemecká osídľovacia spoločnosť bola riadená z ústredne RuSHA v Berlíne, ktorej boli podriadené jednotlivé pobočky. Pobočka Nemeckej osídľovacej spoločnosti v Protektoráte Čechy a Morava vystupovala pod názvom Českomoravská zemědělská společnost. Počiatky získavania pôdy v štýle Blut und Boden viedli k revízii československej pozemkovej reformy, k "náprave napáchaných krívd" a postupnému presunu všetkého pôdneho fondu v Protektoráte do nemeckých rúk. Obnovený úrad slúžil rovnakému účelu ako predtým českému obyvateľstvu. Ostrie noža sa len obrátilo. Osídľovacia politika ležala v prvých mesiacoch v rukách vedúceho pozemkového úradu (Bodenamt für Böhmen und Mähren a Volksdeutsche Mittelstelle) Curtha von Gottberg, ktorý (podľa vzoru v "Altreich" Reichsverein für Volkspflege und Siedlerhilfe) zriadil "Stiftung zur Förderung und Unterstützung von Siedlern in den Ländern Böhmen und Mähren". Nadácia začala pôsobiť v Protektoráte od 7. 8. 1939. Najskôr došlo k zhabaniu 16 000 ha židovskej pôdy a do konca roka pribudlo ešte 40 000 ha v hodnote 413 mil. českých korún. Za pomoci Nadácie pre podporu osídľovania pokračovalo zabavovanie katolíckej pôdy o rozlohe 32 000 ha a 145 488 ha štátneho lesa. Do konca vojny tak mala SS v rukách 500 000 ha pôdy a lesa.

Po zriadení Protektorátu sa problémom českej otázky zaoberal tiež gen. Frideric. Jeho riešenia boli skôr náhodné.

„	„...S ohľadom na podmienky v Protektoráte, o ktorých bola zmienka v úvode, a v záujme veľkého cieľa rozbitia českej vodcovskej vrstvy muselo by sa počítať s prijatím českých živlov do velkonemeckého priestoru ako s nutným zlom. Príklady: Povolanie českých vedcov na nemecké vysoké školy. Povolanie českých hospodárskych pracovníkov do nemeckých podnikov. Privedenie technikov a odborných robotníkov do Nemecka. Výmena lekárov. Prevzatie českých študentov nemeckými vysokými školami. Prevzatie českých statkárov ako nemeckých roľníkov. Bolo by podľa môjho názoru tiež možné zamestnávať bez nebezpečia zvlášť vybraných bývalých príslušníkov česko-slovenskej armády v nemeckých súkromných podnikoch (okrem zbrojného priemyslu). Keby sa tieto živly neosvedčili a keby sa nepreorientovali, potom ich predsa bez všetkého môžeme poslať zasa domov. Pri prispôsobivosti Čechov je možné však s určitosťou očakávať, že väčšina z nich sa ako jednotlivci vo veľkom nemeckom priestore v krátkej dobe preorientuje, že bude hrdá na svoju vážnosť a svoj príjem a že sa bude už v budúcej generácii cítiť ako Veľkonemci....“	“
– Gen.Friderici, júl 1939, Príloha listu zmocnenca brannej moci říšského protektora v Čechách a na Morave, č. 22/40

Plán ponemčenia českomoravského priestoru nemal byť realizovaný zo dňa na deň. Dokonca sám A. Hitler ho odhadoval na 300 rokov. Česi mali byť asimilovaní nenápadne a nenásilne. Osobný tajomník KH Franka SS-Obersturmbannführer Gies napríklad vo svojej správe veliteľovi bezpečnostnej služby (Sicherheitsdienst) a veliteľovi bezpečnostnej polície v Protektoráte píše:

„	„… je nutné požadovať, aby sa ponemčenie dialo bez vnútorného konfliktu, bez zlomenia osobnosti. Je preto vylúčený nátlak na zmenu národnosti. Prijatie do nemeckého národného spoločenstva musí znamenať vyznamenanie, ktoré je možné dosiahnuť chovaním a výkonom. Preto sa hlavné plánovacie práce majú obmedziť na to, aby vytvorili možnosti pre zmenu národnosti (najmä vonkajšie predpoklady a vnútorný prístup ľudí) a v ďalšom treba nechať voľne pôsobiť prirodzené sily. Žiadne priťahovanie násilím, iba výberové prijímanie, výberová voľba. Dalo by sa hovoriť o ´riadnom prirodzenom výbere ´...“	“
– SS-Obersturmbannführer Gies, december 1940

 

 

Osídľovanie a pôdna politika Tretej ríše na území Protektorátu mala dva hlavné dlhodobé ciele. Na jednej strane išlo o osídlenie čo najväčším počtom nemeckého obyvateľstva a posilnenie existujúcich nemeckých jazykových ostrovov, na druhej strane malo byť "neponemčiteľné" české obyvateľstvo presídlené a s obyvateľstvom pre "ponemčenie vhodným" sa počítalo pre nasadenie na prácu v "Starej ríši".

Zainteresovaní experti sa najprv zamerali na nemecké obyvateľstvo okolo Jihlavy a Brna. V máji 1939 plánoval SS-Obersturmbannführer Theo Henschel a veliteľ RUS-Verbindungsstelle v Prahe zapojenie RuSHA vedené nemeckou osídľovacou spoločnosťou "Deutsche Ansiedlungsgesellschaft (DAG)" pre podchytenie všetkých pozemkov v jihlavskom okrese doteraz v židovských rukách alebo v majetku českého štátu. Preto tu vznikli dve nové osídľovacie spoločnosti – Gemeinnützige Siedlungsgesellschaft v Jihlave a Gemeinnützige Siedlungsgesellschaft v Olomouci. Plány sa však pretiahli až do roku 1941, kedy bol prvýkrát majetok židovského alebo českého štátu odovzdaný 500 až 600 osídlencům z Besarábie do povinnej správy. Až do začiatku roka 1944 sa ale osídľovanie nehýbalo z miesta – namiesto očakávaných 150 000 rodín etnických Nemcov sa podarilo usídliť len púhych 6 000 osôb.

Vysídľovanie českého obyvateľstva bolo úspešnejšie. Uvádza sa číslo asi 15 000 obyvateľov, ktorí v rámci zriaďovania tzv. "Vojenských priestorov" prišli o majetok a s ktorými bolo následne počítané pre pracovné nasadenie v "Starej ríši". Presídlenie etnických Nemcov z Južného Tirolska nasledovalo až po opcii z 1. 1. 1940 a malo takmer mizivý úspech. Curth von Gottberg v správe ríšskemu protektorovi Neurathovi píše:

„	"...na základe vykonaných opatrení pozemkového úradu je uvoľnené ďalšie množstvo rodín... Dovoľujem si podotknúť, že už teraz prichádza do úvahy 50 000 obyvateľov z oblasti Tábora a 13 000 rodín z Moravy. S ohľadom na politickú situáciu musia byť tiež títo umiestnení v Ríši..."	“
– Curth von Gottberg 14. 8. 1939, Kárný, Die Deutschen, str. 391 – 392

K.H. Frank postúpil Hitlerovi 28. 8. 1940 návrh, v ktorom líči možnosť, na základe rasovej rovnosti miliónov Čechov s Nemcami, priviesť "niekoľko miliónov Čechov ku skutočnej zmene národnosti". U robotníctva propagoval účasť na sociálnych vymoženostiach Tretej ríše, u roľníctva výhody agrárnej politiky a možnosť využitia dedičných statkov, u buržoázie videl cestu ponemčenia vo zvýšenom spoločenskom postavení a podpore obchodu či remesla, mládež sa mala prevychovať a mala jej byť priznaná česť, stať sa nemeckými dôstojníkmi atď. Rozhodne Frank nevidel "riešenie českej otázky a tým konečnej pacifikácie stáročného českomoravského ohniska v Európe" v deklasovaní národa.

 

 

 

 

 

 

Nezrovnalosti medzi pozemkovým úradom a protektorátnou politikou sa tiahli od začiatku a sám Neurath na ne poukazoval. Isté je, že bol Gottberg po srdcovom infarkte zo zdravotných dôvodov odvolaný a na jeho miesto nastúpil Theodor Gross, ktorý nastolil v osídľovacej politike defenzívny kurz a výmenou úradníckeho aparátu na pozemkovem úrade značne oslabil vplyv SS – poťažmo RuSHA. To sa nepáčilo ako Panckemu, Hofmannovi, tak aj samotnému K.H. Frankovi. Nástupom Heydricha na jeseň 1941 sa karta pre SS obrátila. Heydrich Grossa vymenil za Ferdinanda Fischera a nastolil rázne opatrenia. Okrem osídľovacej politiky prebiehal na území Protektorátu aj druhý dôležitý projekt – rasové zdravotné prehliadky.

Heydrich v podstate nadviazal na koncepciu K.H. Franka a hneď v septembri 1940 oznámil RuSHA, že musí prísť k rasovému prieskumu českého národa. To oznámil tiež Himmlerovi, ktorý poveril Hofmanna vypracovaním dotazníka pre školských lekárov. Za týmto účelom bola tiež zriadená pobočka RuSHA v Prahe, v ktorej čele stál Erwin Künzel. Ten okamžite zapracoval na otvorení ďalších pobočných úradov v Českých Budějoviciach, Jihlave a Brne, čo boli hlavné jazykové nemecké ostrovy. Do konca roka 1941 fungovalo takýchto pobočiek RuSHA po celom Protektoráte jedenásť a na čele každej stál minimálne jeden SS – vodca a niekoľko spolupracovníkov z RuSHA. Künzel dostal nakoniec tuberkulózu a vystriedal ho na jeho poste Johannes Preuẞ.

Heydrich poveril Hlavný rasový a osídľovací úrad RuSHA zostavením prehľadu o rasových pomeroch na českomoravskom území. V tejto správe úradu RuSHA bolo označených 45 percent českého obyvateľstva patriaceho prevažne k "nordische, dinarische oder westische" rase, z rasových skúšok, ktoré nariadil Heydrich pod zámienkou prevencie mládeže proti tuberkulóze, teda jasne vyplynulo, že Česi sú v priemere nordickejší ako sudetskí Nemci, východní Prusi a ako časť Rakúšanov a Bavorov. Výsledky boli utajené. Práve tak sa o "rasovú čistotu "českého národa zaujímal Frank Müller, sociológ a socioantropológ, mu potvrdil, že viac ako polovica českého národa je "nemeckej krvi". Rasovo hodnotné obyvateľstvo a vhodné ku germanizácii bolo také, u ktorého "slawische Rassenmerkmale" neprevažovali.

Preto sa rozhodol zastupujúci protektor rozšíriť projekt rasového prieskumu – plošných školských zdravotných prehliadok v školskom roku 1941/42 – o vydávanie osobných preukazov tzv. Kennkariet, pre ktoré sa zaviedlo ďalšie dotazníkové šetrenie a projekt s röntgenovým snímkovaním. Tým mala byť ešte dodatočne preosiata ďalšia časť českého obyvateľstva. Protektorátni aj Ríški politici sa stále o germanizácii českého národa vyjadrovali dosť vágne, Heydrich začal byť konkrétny.

Po nástupe do funkcie ríšskeho protektora predniesol Reinhard Heydrich v Černínskom paláci prejav, v ktorom okrem iného potvrdil už skôr plánované zásady germanizačného priestoru a 1942 predniesol svoje predstavy o ďalšom postupe germanizácie českomoravského územia : 1. kategória "dobre zmýšľajúcich Čechov dobrej rasy", ktorá mala byť ponemčená (a tým zrovnoprávnená s Nemcami), 2. kategória "dobre zmýšľajúcich Čechov zlej rasy" mala byť taktiež ponemčená (teda tiež zrovnoprávnená s Nemcami, vznikal u nej iba problém, ako to urobiť, aby nemali potomkov), u 3. kategórie "zle zmýšľajúcich Čechov dobrej rasy" sa mal vykonať najskôr pokus o ponemčenie (a až ak by sa táto snaha míňala účinkom, vyslovil Heidrich výraz „postaviť k múru“) a nakoniec 4. kategória „zle zmýšľajúcich Čechov zlej rasy“ sa mala pokojnou cestou presídliť „zrejme“ k Ľadovému moru, aby tu zastávala „výsostné postavenie medzi tamojšími národmi“.

Tieto idey sa v podstate kryli s Hitlerovými a nadväzovali tak na plán "Generalplan Ost". Hlavný úrad "Reichskommissariat für die Festigung deutschen Volkstums" RKF nastolil 28. 5. 1942 v tomto pláne nový ohavný kurz a vyslovil sa pre nútenú prácu a decimáciu nevhodného obyvateľstva hneď na mieste. Českému "z rasových dôvodov nevhodnému obyvateľstvu" bola prisúdená úloha dozorcov, ktorí by tu vytvárali tzv. Strednú vrstvu. K tomu nedošlo. Vojnová situácia a teda hospodárske zázemie Protektorátu i s pracovnou silou českého obyvateľstva priamo znemožňovalo razantný germanizačný postup.

Nariadením protektorátnej vlády z 24. apríla 1942 bola obnovená činnosť Pozemkového úradu. V úlohe ústredného úradu mu prislúchalo vydávať právne a správne predpisy, práve tak ako predsedovi vlády a vedúcemu pozemkového úradu, ale tiež pod neho spadala správa štátnych lesov a majetkov. Rozpočet schvaľoval ríšsky protektor. Kontrolou a preskúmaním rozpočtu sa zaoberalo ústredie Pozemkového úradu (i podriadených zložiek) v Postupime (Rechnungshof des Deutschen Reiches in Postupim). Germanizačný proces prebiehal pod taktovkou pozemkového úradu v dvoch rovinách – uvalením vnútených správ a budovaním vojenských cvičísk. Či už išlo o vojenský priestor alebo dosadenie správy, vždy bolo potrebné prostredníctvo pozemkového úradu. Ten majetok previedol buď wehrmachtu alebo podnikom s vojnovou výrobou, alebo zveril do vnútenej správy. Českomoravská poľnohospodárska spoločnosť (Böhmisch -Mährische Landgesellschaft), ktorá bola predĺženou rukou Nemeckej osídľovacej spoločnosti (DAG) a ríšskeho komisára pre upevňovanie a posilňovanie nemeckého národa (Reichskomissar für die Festigung des deutschen Volkstume), potom disponovala pôdou a lesmi.

Podľa zákona č. 25 z roku 1935 o vyvlastnení nehnuteľného majetku na účely obrany štátu pozemkový úrad vyvlastnil majetky a pôdu pre vojenské cvičisko zriadené Česko-Slovenskom v priestore Vyškov, Brdy a Milovice. Tieto priestory boli v nasledujúcich etapách rozšírené o desiatky ďalších obcí. Na Benešovsku, Sedlčansku a Neveklovsku jednotky SS vybudovali nový vojenský priestor. Uvalenie vnútených správ prebiehalo podľa vládneho nariadenia č. 87 z 21. marca 1939 o správe hospodárskych podnikov a dohľadu nad nimi. Toto nariadenie pozemkovému úradu umožnilo (ministerstvu, do ktorého príslušnosti podnik spadal) dosadiť do podniku dôverníka či vnúteného správcu. Pozemkový úrad využíval aj §14 miery náhrad zákona: "Ak je miestna potreba pôdy naliehavá a ak nestačia pozemky zabraté, alebo ak žiada toho všeobecné blaho, môže pozemkovým vyvlastniť pôdu aj pod medze stanovené".

Vnútená správa postihovala všetok židovský majetok a pozemky a budovy väznených a odsúdených ľudí. Vnúteného správcu dosadzoval pozemkový úrad (pred jeho zriadením 9. odbor ministerstva poľnohospodárstva). Ten mohol majetok, bez vedomia pôvodného vlastníka, ale so súhlasom pozemkového úradu, predať alebo prepachtovať. Takto získaný majetok patril väčšinou nemcom alebo priamo Tretej ríši. Himmlerom kontrolovaná organizácia volksdeutsche Mittelstelle (centrála pre zabezpečenie etnických Nemcov) sa postarala o tzv. Volksdeutsche. Počas obdobia Protektorátu bola vnútená správa uvalená v 1 316 obciach na približne 6 000 poľnohospodárskych a lesných podnikov o celkovej rozlohe asi 150 tisíc hektárov poľnohospodárskej pôdy a 200 tisíc hektárov lesnej pôdy.

Ďalšie priestory vznikli v okolí Českých Budějovíc, Olomouca a v okolí Brna. Poľnohospodárska kolonizácia sa dostala do stretu so zásobovaním Tretej ríše, ale aj predstavami protektorátnej vlády. Od druhej polovice roku 1941 došlo tiež k veľkým obmedzeniam a zákazu väčšiny stavebných prác, takže bolo možné do zabratých lokalít usadiť len niekoľko nemeckých rodín.

V protektoráte Čechy a Morava sa prvýkrát objavila otázka vysťahovania obyvateľstva vo veľkom meradle a zároveň následného dosídlená priestore tzv. Volksdeutschen a to na základe hospodárskej, politickej a rasovej miery. Na prácu do Nemecka malo byť vyslaných okolo 400 000 Čechov, medzi nimi sa nachádzali desaťtisíce Čechov, ktorí boli násilne pripravení o statky a majetok v rámci osídľovacej politiky alebo zriaďovania vojenských priestorov. 25 000 – 30 000 českého obyvateľstva z Protektorátu Čiech a Moravy a ďalších 32 000 zo Sudet prešlo rasovou prehliadkou pre potreby možného ponemčenia.

„	„...Pre obdobie po konečnom víťazstve plánoval národno socialistický režim germanizáciu celých Čiech a Moravy. Česi „dobrej rasy a dobrej vôle“ mali byť germanizovaní, iní deportovaní, sterilizovaní alebo zavraždení. Tieto plány by v prípade svojej realizácie úplne naplnili skutok genocídy v zmysle konvencie OSN z decembra 1948. Neboli však realizované, a to ani čiastočne...“	“
– Konrad Badenheuer, „Die Sudetendeutschen – Eine Volksgruppe in Europa“

Norimberský proces sa zaoberal hlavne vojnovými zločinmi. VIII. Norimberský proces sa týkal zločinov v anektovaných oblastiach a vyháňania obyvateľstva. Všetky tri SS úrady – RuSHA, RKF (Stabshauptamt des Reichskommissars für die Festigung deutschen Volkstums) a VoMi (Volksdeutsche Mittelstelle), prípadne ich vedúci, boli odsúdení. Práve RuSHA bola v čase Tretej ríše zodpovedná za rasové prieskumy, povoľovanie manželstiev na základe rasovej príslušnosti, za vybavovanie občianstva tzv. Volksdeutschen a rasovú selekciu "eindeutschungsfähigen" osôb bez nemeckého občianstva.

• Zločiny nacistického Nemecka počas druhej svetovej vojny
• Prehľad sťahovania 33 obcí Drahanskej vrchoviny (1940 – 1945)
• Generalplan Ost
• Nemecké zločiny v Poľsku počas druhej svetovej vojny
• Vysídlenie Benešovska, Neveklovska a Sedlčanska
• Vojenský újezd Březina

• Tajný prejav Reinharda Heydricha po nástupe do funkcie Archivované 2006-05-22 na Wayback Machine
• Akčný program Sudetonemeckej strany
• Vysídlenie Drahanskej vrchoviny za 2. svetovej vojny
• RSHA Archivované 2016-05-30 na Wayback Machine

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Konečné řešení české otázky na českej Wikipédii.