Imperátorská Koruna Ruska

Veľkú imperiálnu korunu prvýkrát použila pri korunovácii Katarína Veľká a naposledy ju nosil pri korunovácii Mikuláš II. Bola vystavená na poduške vedľa Mikuláša II. na štátnom otvorení Ruskej dumy v Zimnom paláci v Petrohrade v roku 1906. Prežila revolúciu v roku 1917 a následnú občiansku vojnu a v súčasnosti je vystavená v Moskve v Diamantovom fonde Kremeľskej zbrojnice.

Hlavnými tvorcami koruny boli v 18. storočí dvorní klenotníci Jérémie Pauzié a Georg Friedrich Eckart. Koruna je osadená vzácnym žiarivo červeným spinelom s hmotnosťou 398,72 karátov. Ľahký štrbinový rám je vyrobený zo striebra, vnútro je čalúnené červeným zamatom, vonkajšia časť je rozdelená na dve pologule a pokrytá diamantmi.

Keď bol Michal III. Fiodorovič Romanov korunovaný ako prvý cár romanovskej dynastie v roku 1613, ruské korunovačné klenoty pozostávali z kríža, zlatej reťaze, zdobených límcov, Monomachovej čiapky, žezla a korunovačného jablka. V priebehu storočí si rôzni cári nechaali vyrobiť vlastné koruny, zvyčajne na základe Monomachovej čiapky, ale tie sa slúžili na osobné použitie, nie na korunováciu.

V roku 1719 cár Peter Veľký založil pôvodnú podobu aktuálneho Diamantového fondu Ruskej federácie. Peter navšítivil iné európske nárovy a priniesol do Ruska mnoho inovácií, medzi ktoré patril vznik permanentného fondu, ktorý uchovával zbierku šperkov, ktoré patrili Romanovcom, ale nie Rusku. Peter do tohto fondu umiestnil všetky korunovačné klenoty a vyhlásil, že šperky patriace štátu boli nedotknuté a nemohli byť zmenené, predané ani rozdané. Okrem toho nariadil, že každý ďalší cár či cárka by mali ponechať štátu istý počet kusov, ktoré nadobudli počas svojej vlády, pre trvalú slávu Ruskému impériu

Z tejto kolekcie vznikol nový set korunovačných klenotov, vrátane imperátorskej koruny, ktorá nahradila Monomachovu čiapku a iné koruny, ktoré využívali predchádzajúci ruský cári a veľkokniežatá Moskovského veľkokniežatstva, ako symbol prijatia nového titulu cisára (1721).