Grigorij Jevsejevič Zinovjev

september">23. september 1883, Kropyvnyckyj, Ruská ríša, dnes Ukrajina – † 25. august 1936, Lubianka, Moskva, Sovietsky zväz) bol sovietsky revolucionár a politik. Bol starobolševikom a blízkym spolupracovníkom Vladimíra Lenina. V 20. rokoch 20. storočia bol Zinoviev jednou z najvplyvnejších postáv sovietskeho vedenia a predsedom Komunistickej internacionály.

Grigorij Jevsejevič Zinovjev
sovietsky revolucionár a politik
Grigorij Jevsejevič Zinovjev v roku 1920
Rod. meno	Ovsej-Geršen Aronovič Radomyslski (rus. Овсей-Гершен Аронович Радомысльски)
Štát pôsob.	Sovietsky zväz
Narodenie	23. september 1883 Kropyvnyckyj, Ruská ríša, dnes Ukrajina
Úmrtie	25. august 1936 (52 rokov) Lubianka, Moskva, Sovietsky zväz
Štátna príslušnosť	Sovietsky zväz
Zamestnanie	politik
Známy vďaka	jeden z najbližších spolupracovníkov Lenina, popravený počas stalinistických čistiek
Odkazy
Commons	Grigorij Jevsejevič Zinovjev
Biografický portál

Zinoviev sa narodil na Ukrajine v meste Jelisavethrad, ktoré neskôr istú dobu aj nieslo jeho meno, v židovskej rodine. Revolučnú činnosť začal vstupom do tajnej Ruskej sociálnodemokratickej robotníckej strany (RSDĽP) v roku 1901. V roku 1903 sa RSDĽP rozdelila na menševickú frakciu pod vedením Júliusa Martova a boľševikov pod vedením Vladimíra Lenina. Zinoviev sa pridal k Leninovej frakcii, čím sa stal jedným z pôvodných boľševikov. Ako boľševik sa Zinoviev zapojil do revolučných aktivít v Rusku aj v zahraničí a stal sa známym svojou neochvejnou lojalitou voči Leninovi.

Boľševici sa po októbrovej revolúcii v roku 1917 chopili moci a vytvorili vlastnú vládu, Ruskú sovietsku federatívnu socialistickú republiku. Toto prevzatie moci nakoniec viedlo k ruskej občianskej vojne. Komunistické strany v celej Európe, povzbudené prvou svetovou vojnou a októbrovou revolúciou, sa pokúsili zopakovať úspechy boľševikov vo svojich krajinách. Žiadosti o dodávky a pomoc viedli Lenina k vytvoreniu Komunistickej internacionály v roku 1919, ktorá mala rozdeľovať pomoc týmto začínajúcim komunistickým hnutiam. Komunistická internacionála pod vedením Zinovjeva poskytovala pomoc a dodávky existujúcim komunistickým stranám a snažila sa vytvoriť nové. Zinovievove snahy o mobilizáciu komunistickej revolúcie v zahraničí však skončili neúspechom a v očiach medzinárodného spoločenstva si rýchlo získal negatívnu povesť.

Počas Leninovej paralýzy spôsobenej syfilisom v rokoch 1923 – 1924 sa Zinoviev spojil s kolegami starými boľševikmi Levom Kamenevom a Josifom Stalinom proti Levovi Trockému. Títo muži vytvorili úspešný triumvirát, ktorý Trockému odoprel možnosť stať sa Leninovým nástupcom a tým začal jeho pád. Stalin s pomocou Kameneva a Zinovjeva v roku 1925 odstránil Trockého z funkcie ministra vojny. Trockij bol nakoniec odstránený z Ústredného výboru a v roku 1929 by nútený odísť do exilu. Porážka Trockého znamenala koniec koalície medzi Stalinom a Zinovjevom. V polovici 20. rokov sa Stalin a Zinoviev dostali do sporu, ktorý v roku 1925 vyústil do Zinovievovho vylúčenia zo strany. Obaja muži sa potom zmierili a Zinoviev bol nakoniec znovu prijatý. Búrlivé vzťahy medzi Stalinom a Zinovjevom však pokračovali počas celých 20. rokov a Zinovjev bol zo strany vylúčený trikrát (v rokoch 1927, 1932 a 1934).

Politický proces

 

Zinovievove ideologické nezhody a problematické vzťahy so Stalinom ho viedli k vytvoreniu partnerstva s Levom Trockým a Levom Kamenevom. V roku 1934 bol zavraždený Sergej Kirov, blízky Stalinov spojenec a spolupracovník. Zinoviev, Kamenev a ich najbližší spolupracovníci boli opäť vylúčení zo strany a zatknutí v decembri 1934. Následné vyšetrovanie NKVD došlo podľa vyfabrikovaných dôkazov k záveru, že Zinoviev bol zapojený do sprisahania a zosnoval plán na zvrhnutie Stalina. V januári 1935 boli súdení a prinútení priznať morálnu spoluúčasť na Kirovovej vražde. Zinoviev bol odsúdený na 10 rokov väzenia a jeho priaznivci na rôzne tresty odňatia slobody.

V auguste 1936, po mesiacoch vyšetrovania vo väzniciach tajnej polície, boli Zinoviev, Kamenev a 14 ďalších, väčšinou starí boľševici, opäť postavení pred súd. Tentoraz obvinenia zahŕňali vytvorenie teroristickej organizácie, ktorá zabila Kirova a pokúsila sa zabiť Stalina a ďalších vodcov sovietskej vlády. Tento proces so šestnástimi (alebo proces s „Trockisticko-Zinovievským teroristickým centrom“) bol prvým moskovským divadelným procesom a pripravil pôdu pre následné demonštračné procesy, v ktorých sa starí boľševici priznali k čoraz komplikovanejším a ohavnejším zločinom, vrátane špionáže, otravy a sabotáže. Zinoviev a ďalší obžalovaní boli uznaní vinnými 24. augusta 1936.

Pred procesom sa Zinoviev a Kamenev dohodli, že sa priznajú k falošným obvineniam pod podmienkou, že nebudú popravení. Túto podmienku Stalin akceptoval, pričom uviedol, že „to je samozrejmé“. Niekoľko hodín po ich odsúdení však nariadil Stalin ich popravu. Krátko po polnoci, ráno 25. augusta 1936, boli Zinoviev a Kamenev popravení zastrelením.

Zinoviev bol rehabilitovaný v roku 1988.