Bratríci
Bratríci boli vojenské oddiely zložené z bývalých husitských bojovníkov, pôsobiaci na území Slovenska, Moravy, severného Rakúska a južného Poľska, kam v rokoch 1445 – 1467 priniesli nielen idey husitstva, ale aj plienenie kláštorov, mnohých feudálnych osídlení.
Prepadávali mešťanov, obchodníkov, duchovných a neraz aj poddaných sedliakov, takže mali povesť skôr zbojníkov, než šíriteľov vznešených husitských ideí, ako sa im to neskôr pripisovalo.
| Bratríci | |
.png) Karel Vítek, 1942: Bitka pri Lučenci | |
| Krajina |  Uhorsko |
|---|---|
| Existencia | 40. roky 15. storočia - 1467 |
| Zánik | 1467 - Bitka pri Veľkých Kostoľanoch |
| Posádka | Plaveč (hrad) Gajary – Posádka Haligovce Richnava Veľké Kostoľany Zelená hora |
| Velitelia | Peter Aksamit Ján Talafús z Ostrova Jašek Údrcký Martin Valgata Václav (Vaňko) z Rachmanova Ján Švehla |
| Účasť | |
| Vojny | Boje bratríkov v Uhorsku |
| Bitky | Somoš (Drienov) Lučenec Žebrač/Myšlenice Blatný Potok Kapušany Veľké Kostoľany |
Charakteristika
Jadro bratríckeho vojska tvorili českí bojovníci, ktorí odišli z krajiny po porážke husitského hnutia v bitke pri Lipanoch. Bratrícke vojská najskôr vstúpili do služieb šľachticov či kapitánov ako bol napr. Fridrich z Ostrogu alebo Ján Jiskra z Brandýsa. V roku 1453 z jeho vojska dezertovalo a osamostatnilo sa množstvo bratríkov pod vedením Petra Aksamita, ktorý si zriadil svoje sídlo na hrade Plaveč:88. Ďalšie oddiely bývalých husitských bojovníkov pôsobili nezávisle na západnom Slovensku pod velením Čecha Vaňka z Rachmanova. Bratríci obsadili alebo získali viaceré hrady a mestá, napr. Jasov:83, Jelšavu:83, Kežmarok:84, Richnavu:89 a vybudovali niekoľko poľných táborov napr. v Haligovciach, Chmeľove:81, Zelenej hore pri Hrabušiciach:79, Spišskej Teplici, Gajaroch a Vyšehrade v Turci, dobudovali tiež predhradie Spišského hradu:89, čím z neho vytvorili jeden z najväčších hradov v Strednej Európe.
Idey husitstva sa preniesli i do života v táboroch. Panovala v nich priam biblická atmosféra, z najudatnejších bojovníkov boli vyberaní velitelia, korisť sa delila rovnakým dielom pre všetkých. Do roku 1458 patrilo bratríkom tridsaťšesť táborov a hradných pevností a ich vojská mali 15 – 20 tisíc ozbrojených bojovníkov. Vojensky ovládali celé východné a sčasti i stredné Slovensko a predstavovali vážnu politickú a bojovú silu v dynasticko-magnátskych zápasoch v Uhorsku v druhej polovici 15. storočia. Z obavy z ich narastajúcej sily sa už od r. 1453 na kráľovskom dvore organizovali proti nim bojové výpravy. Prvá výprava, ktorú proti nim viedol v r. 1454 mladší syn Jána Huňadyho Ladislav sa skončila prímerím.
Úpadok bratríckeho hnutia nastal po nástupe Mateja Korvína na uhorský trón. V bitke pri Blatnom Potoku v roku 1458, v ktorej utrpeli bratrícke oddiely prvú vážnu porážku (zahynul v nej i Peter Aksamit) sa naštrbila jednota ich hnutia. Súčasne s ďalšími porážkami (v Poľsku – pri Myšleniciach a v Rakúsku) od nich odpadli mnohí uhorskí feudáli. V dôsledku týchto okolností boli bratríci nútení neustále meniť svoju dislokáciu. Najväčšia časť z nich sa uchýlila na západnom Slovensku, kde po neúspešnom pokuse o dobytie Trnavy dal veliteľ rakúskych bratríkov Henrich Šmikovský zo Žďáru (syn husitského hajtmana Jána Šmikovského zo Žďáru, zomr. po 1442) okolo roku 1461 postaviť dobre opevnený tábor vo Veľkých Kostoľanoch pri Piešťanoch. Tu bola v roku 1467 zvedená rozhodujúca bitka, znamenajúca definitívny zánik bratríctva na Slovensku. Henrich Šmikovský zo Žďáru bol zabitý v roku 1465 v Rakúsku.
Bratríci v prameňoch
| „ | Po smrti kráľa Albrechta darovala kráľovná Alžbeta hrad Zvolen aj ostatné pevnosti, čo k nemu patrili, istému Jánovi Jiskrovi z Brandýsa. ... hneď sa pustil za korisťou a napadol celú Matúšovu krajinu ... Prechádzal uhorskou krajinou, založil tábory, a všetko, čo mu prišlo do cesty, neľútostne plienil a pustošil ohňom. Ďalej tiež Pongrác z Liptovskej stolice, ... Peter Komorovský aj Aksamit, Talafús, Ribald, Kerský, Uřyk a Slovačko a ďalší Česi, Poliaci a Slováci, ktorí mali potešenie z koristi, verbovali do vojska a všetky svoje sily zamerali na lúpenie krajiny. ... Celé Uhorsko prežívalo hrozné roky rinčiacich zbraní a na ladom ležiacich poliach bola krv zabitých pánov i sluhov. ... A keby náš panovník, slávny kráľ Matej, nebol asi roku pána 1462 energickým ramenom spútal túto hroznú búrku, mohli by sme povedať, že tieto rozbroje by boli neobyčajne prudko pokračovali až do našich dní. | “ |
| – Čo vystrojili cudzie národy v krajine:543 | ||
| „ | Bola tam aj iná kategória zbojníkov, ktorí pustošili Hornú Zem. Verbovali sa z bývalých žoldnierov. Ich bojové oddiely sa dopúšťali násilia a mnohé sídla si získali zradou, zbraňou alebo novou výstavbou. Osvojili si pomenovanie podľa kláštorných mníchov - brat, v ich reči „bratrík“. Spomedzi seba si určili kapitánov a pustošením, zabíjaním a požiarmi nivočili všetky oblasti v ich susedstve a boli horší než ostatní. V krajine sa rozrástla ich opovážlivosť do takej miery, že sa rozšírilo uzatváranie manželstiev s úmyslom zostať tu natrvalo. | “ |
| – O Čechoch, ktorí pustošili uhorskú krajinu a ktorých nazývali bratríkmi:563 | ||
Referencie
Ďalšia literatúra
- BOUBÍN, Jaroslav. bratříci. In: Akademická encyklopedie českých dějin. Ed. Jaroslav Pánek. Zväzok 1 A – C. Praha : Historický ústav AV ČR, 2009. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7286-147-7. S. 258 – 259.
- ŠPIRKO, Jozef. Husiti, jiskrovci a bratríci v dejinách Spiša (1431-1462). Levoča : Spišský dejepisný spolok, 1937. 146 s. Dostupné online.
Prozaická a dramatická tvorba
Najznámejšia je románová trilógia Aloisa Jiráska Bratrstvo :
- JIRÁSEK, Alois. Bratrstvo: Tři rapsódie. 1. [díl], Bitva u Lučence. 1. vyd. v Čs. spis. Praha: Československý spisovatel, 1978. 400, [4] s.
- JIRÁSEK, Alois. Bratrstvo: Tři rapsódie. 2. [díl], Mária. 1. vyd. v Čs. spis. Praha: Československý spisovatel, 1978. 426, [4] s.
- JIRÁSEK, Alois. Bratrstvo: Tři rapsódie. 3. [díl], Žebráci. 1. vyd. v Čs. spis. Praha: Československý spisovatel, 1978. 479, [4] s.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Bratríci, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.