Ružomberok Biely Potok

Biely Potok sa rozkladá po oboch brehoch rieky Revúca v ústí Revúckej doliny, ktorá oddeľuje pohoria Veľká Fatra a Nízke Tatry. Obec je situovaná v línii sever – juh pozdĺž Revúcej, od ktorej reliéf prudko stúpa do okolitých hôr. Západnou dominantou obce je vrch Sidorovo, na juhovýchode je to vrch Ostré (Ostrô).

Prvá zmienka o obci pochádza zo 14. storočia, kedy bol Biely Potok uznaný za jednu z ulíc Ružomberka na základe mestských výsad vydaných uhorským kráľom Karolom Robertom z Anjou. História obce a Ružomberka je takto dodnes naviazaná. Obyvatelia obce sa živili poľnohospodárstvom, chovom oviec a domácimi remeslami. O okolí obce bola zaznamenaná aj ťažba železnej rudy. Rozvoj obce zaznamenáva vzostup koncom 19. storočia, kedy bola neďaleko obce vybudovaná prvá továreň na spracovanie drevoviny. K Ružomberku bol pričlenený po roku 1882. V roku 1908 bola v obci vybudovaná úzkorozchodná železnica spájajúca Ružomberok s kúpeľným mestom Korytnica. Počas obdobia SNP v okolí obce prebiehali intenzívne boje medzi povstalcami a nemeckými jednotkami. Najintenzívnejšie boli v okolí vrchu Ostrô, o ktorý sa intenzívne bojovalo, pretože slúžil ako dobrá pozorovateľňa na celé okolie. Po roku 1945 nastala v obci masívna výstavba.

Pamiatky

• Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z roku 1901. Fasáda kostola je členená opornými pilermi a oknami s osteniami v tvare lomeného oblúka. Veža vystupuje z priečelia vo forme rizalitu. Ukončená je ihlancovou helmicou.
• Pozostatky násypu úzkorozchodnej Korytnickej železnice. Po jej telese prechádza novovybudovaná cyklistická trasa Cyklokorytnička, spájajúca Ružomberok s Korytnicou.
• Pozostatky vojenských bunkrov SNP z 2. sv. vojny, napr. vojenský bunker pri Lepenkárni.