Alexis-Charles-Henri Clérel de Tocqueville (* 29.
júl">29. júl 1805, Paríž, Francúzsko – † 16. apríl 1859, Cannes) bol francúzsky politik a historik, predstaviteľ filozofie štátu a spoločnosti.
Alexis de Tocqueville francúzsky politik, filozof a historik | |
Západná filozofia Filozofia 19. storočia | |
Biografické údaje | |
---|---|
Meno | Alexis-Charles-Henri Clérel de Tocqueville |
Narodenie | 29. júl 1805 Paríž, Francúzsko |
Úmrtie | 16. apríl 1859 (53 rokov) Cannes, Francúzsko |
Dielo | |
Oblasť záujmu | Politická filozofia, Sociológia |
Ovplyvnený | |
Ovplyvnil | |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Alexis de Tocqueville (plné texty diel autora) |
Alexis de Tocqueville (multimediálne súbory na commons) | |
V 30. rokoch 19. storočia podnikol niekoľko ciest do USA, aby podrobil dôkladnej analýze tamojšiu demokraciu a porovnal ju so stavom v Európe. Bol zástancom interdisciplinárnej vedy, ktorá sa mala zaoberať správaním rôznych ľudských spoločností, nedal jej však názov ani jasný program. Samotnú sociológiu 19. storočia príliš neovplyvnil, ale dnes je mnohými historikmi sociológie považovaný za jedného z najvýraznejších klasikov tohto odboru.
Narodil sa roku 1805 do bohatej šľachtickej rodiny vo Verneuil neďaleko Paríža. Oboch rodičov väznili v období porevolučného teroru a časť jeho príbuzenstva dokonca toto obdobie neprežila. Sám sa považoval za liberála a monarchistu narodeného do doby, kedy „aristokracia bola už mŕtva a demokracia sa ešte nezrodila“ (Keller 2005 : 125). Tocqueville absolvoval lýceum v Metz a neskôr vyštudoval práva na univerzite v Paríži (v rokoch 1823 až 1827). Podobne ako jeho otec, stal sa aj on sám vysokým štátnym úradníkom: roku 1827 ho vymenovali za súdneho audítora vo Versailles, kde pôsobil až do roku 1831.
Svoju prvú cestu do Spojených štátov podnikol v roku 1831, oficiálne jej účelom bolo skúmanie amerického väzenského systému. Po návrate roku 1832 najprv publikoval stručné výsledky svojej analýzy a neskôr sa pustil do tvorby obsiahlejšieho diela, ktoré vyústilo do spisu Demokracia v Amerike. Prvý diel spisu pod názvom Politický svet vyšiel roku 1835. Jeho prvotina mala výrazný čitateľský záujem, ktorý Tocqueville dokázal využiť na naštartovanie svojej politickej kariéry. V roku 1839 ho zvolili za poslanca a tento post zastával až do roku 1851, kedy z politiky odišiel.
Tocqueville vychádzal zo základnej typologickej dichotómie spoločností, ktoré rozdelil na:
Za hlavný rys demokracie považoval Tocqueville rovnosť. Demokratická spoločnosť by mala byť podľa neho beztriednou spoločnosťou, v demokracii ľudia svoje sociálne pozície nededia a to, ako sa komu darí, je dané jeho vlastnosťami a schopnosťami, nie pôvodom. V myslení ľudí začínajú prevládať všeobecné kategórie a referenčným (vzťažným) systémom sa stáva ľudstvo ako celok. Každý je sám sebe autoritou, dochádza k rozvoju individualizmu.
V individualizme videl Tocqueville vzájomné zblíženie ľudí, ktoré však zároveň prináša tendencie k izolovanosti. Ľudia sú si síce rovní, ale každý má snahu starať sa iba o svoj majetok, uzatvárať sa vo svojom rodinnom kruhu a prejavuje len malý záujem o verejné či politické záležitosti - jednoducho povedané, pociťuje len slabý pocit záväzku voči spoločnosti. Individualizmus má dva základné dôsledky:
Demokraciu považoval Tocqueville za nezvratný proces, poukazoval na nebezpečenstvá, ktoré so sebou demokracia prináša, a snažil sa predchádzať im. V euroamerickej histórii už od stredoveku sledoval postupný tlak slobody a rovnosti, avšak moderné spoločnosti sa podľa Tocquevilla od slobody odkláňajú a sústreďujú sa na rozvoj rovnosti. Obával sa, že v moderných spoločnostiach časom prevládne konformizmus až despotizmus. Uvedomoval si aj negatívne dôsledky rozvoja priemyslu (vznik novej, „industriálnej“ aristokracie) a masmédií (ktorým už vtedy vytýkal istú rozdrobenosť).
Tocqueville ako prvý zaviedol do analýzy politických inštitúcií sociologické pojmy a metódy, a poukázal na to, že politika sa nemôže skúmať len samotná, ale je potrebné brať ohľad aj na všeobecnejšie sociálne a historické súvislosti. V priebehu 19. storočia jeho dielo nemalo veľký ohlas kvôli vtedajšej fascinácii ideou „veľkých sociálnych systémov“, avšak v polovici 20. storočia Tocquevilla pre sociológiu znovuobjavili a mnohí ho považujú za jedného z jej najvýraznejších klasikov.
Na Tocquevilla nadväzovalo mnoho autorov najrôznejších sociologických dichotómií, ako napríklad Ferdinand Tönnies, Max Weber, Émile Durkheim, Herbert Spencer, Henry Maine a ďalší.
Predchodca Jean-Girard Lacuée | Kreslo 18 Francúzska akadémia 1860-1861 | Nástupca Henri Lacordaire |
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Alexis de Tocqueville, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.