Židovský Exodus Z Arabských Krajín
Židovský exodus z arabských krajín odkazuje na vyhnanie a masový odchod Židov, prevažne Sefardov a Mizrachi, z arabských a islamských krajín.
Táto migrácia začala koncom 19. storočia, ale masovejšie rozmery dosiahla po Vojne o nezávislosť v roku 1948. Podľa štatistik žilo v roku 1939 v arabských krajinách približne 1,7 miliónov Židov. Podľa oficiálnych arabských štatistik opustilo svoje domovy od roku 1948 do začiatku 70. rokov okolo 856 000 Židov. Zhruba 680 000 týchto Židov sa usadilo v Izraeli. Ich potomkovia a potomkovia iránskych a tureckých Židov tvoria populáciu v počte 3,06 miliónov obyvateľov z celkovej židovskej populácie 5,3 miliónov. Rozloha pozemkov, ktoré boli v týchto krajinách židovským majetkom, sa odhaduje na 100 tisíc km² (štvornásobok rozlohy Štátu Izrael). Židia, ktorí opustili arabské krajiny, boli veľakrát súčasťou komunít, ktoré v daných krajinách pobývali po tisícročia. Po vyhlásení nezávislosti Izraela sa v týchto krajinách stala pre Židov situácia neznesiteľná. Židia boli perzekvovaní a v mnohých štátoch prebiehali protižidovské búrky. V Iraku bol dokonca sionizmus prehlásený za hrdelný zločin.
.jpg)
Dôvody k emigrácii
Násilie a diskriminácia Židov sa v arabských krajinách rozrastali už pred rokom 1948, ale roku 1948 sa začali výrazne rozmáhať a to navzdory faktu, že Židia boli domorodí obyvatelia a väčšina z nich mala občianstvo daného štátu. Veľakrát boli tieto protižidovské akcie podporované a schvaľované štátom, inokedy zas boli dôsledkom protižidovských nálad ne-Židov. Nasledovalo prenasledovanie, týranie, perzekúcie a zabavovanie majetku. V reakcii na toto zaobchádzanie zo strany arabských štátov vyzývali sionisti na židovskú imigráciu z arabských krajín do Izraela. Veľká väčšina Židov žijúcich v arabských štátoch nakoniec emigrovala do novo vzniknutého Štátu Izrael.
Tento proces sa výrazne urýchlil, keď arabské krajiny, predtým pod francúzskou, britskou a talianskou koloniálnou nadvládou, získali nezávislosť. Protižidovské nálady sa v arabských štátoch výrazne zhoršili vďaka arabsko-izraelským vojnám. Niekoľko rokov po Šesťdňovej vojne z roku 1967 ostal v arabských krajinách len nepatrný zlomok predchádzajúcej židovskej populácie. Židovská populácia bola v arabských krajinách zredukovaná z takmer milióna v roku 1948 na zhruba 16 tisíc v roku 1991. Niektorí ľudia vidia medzi židovským exodom z arabských krajín historickú paralelu medzi palestínskym exodom počas Vojny o nezávislosť. Iní toto porovnanie odmietajú ako príliš zjednodušujúce.
Štatistiky
| Štát alebo oblasť | Židovská populácia 1948 | % židovskej populácie 1948 | Odhad židovskej populácie 2001 | Odhad židovskej populácie 2008 |
|---|---|---|---|---|
| Aden | 8 000 | ~ 0 | ||
| Alžírsko | 140 000 | 1,6% | ~0 | |
| Bahrajn | 550-600 | 0,5% | 36 | Ostáva zhruba 30. Viac tu: |
| Egypt | 75 000-80 000 | 0,4% | ~100 | Ostáva menej ako 100. |
| Irak | 135 000-140 000 | 2,6% | ~200 | 20 v Bagdade a menej ako 100 celkom. Viac tu: |
| Jemen | 45 000-55 000 | 1,0% | ~200 | Niekoľko stoviek ostáva. |
| Katar | ? | ? | ? | Niekoľko málo Židov. |
| Libanon | 5 000-20 000 | 0,4-1,5% | < 100 | Zhruba 40 v Bejrúte. |
| Líbya | 35 000-38 000 | 3,6% | 0 | |
| Maroko | 250 000-265 000 | 2,8% | 5 230 | Menej ako 7 tisíc. |
| Sýria | 15 000-30 000 | 0,4-0,9% | ~100 | ostáva menej ako 30 |
| Tunisko | 50 000-105 000 | 1,4-3,0% | ~1 000 | V roku 2004 zhruba 1 500 ostávalo. |
| Celkom | 758 000-881 000 | <6 500 | <8 600+ |
| Štát alebo oblasť | Židovská populácia 1948 | Odhad židovskej populácie 2001 | Odhad židovskej populácie 2008 |
|---|---|---|---|
| Afganistan | 5 000 | 1 | |
| Irán | 70 000-120 000 100 000 140 000–150 000 | 11 000-40 000 | ostáva menej ako 40 000 |
| Pakistan | 2 000 | neznáme | |
| Turecko | 80 000 | 18 000-30 000 |
Referencie
Pozri aj
- Arabsko-izraelské vojny
- Ma'abara
- Židovská populácia
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Židovský exodus z arabských zemí na českej Wikipédii.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Židovský exodus z arabských krajín, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.