Ďateľ hnedkavý (iné názvy: ďatel sýrsky, ďateľ hnedkastý; lat.
Z juhozápadnej Ázie sa rozšíril do strednej Európy, šírenie začalo okolo roku 1890 cez Balkánsky polostrov. Na Slovensko prenikol v roku 1949 a hniezdenie bolo dokázané skoro na polovici územia (na 47,60 % mapovacích kvadrátov). Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov ďateľ hnedkavý patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná, v minulosti rozšíril svoj areál cez Balkánsky polostrov do Strednej Európy.
Ďateľ hnedkavý | |
Samček | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
(globálne, na Slovensku) | |
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Dendrocopos syriacus Hemprich & Ehrenberg, 1833 | |
Synonymá | |
Picoides syriacus, ďatel sýrsky, ďatel hnedkastý | |
Mapa rozšírenia ďatľa hnedkavého | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Je to vták veľký ako škorec obyčajný. Dosahuje dĺžku tela 22 – 23 cm, rozpätie krídel 34 – 38 cm a maximálnu hmotnosť 82 g. Na rozdiel od podobného ďatľa veľkého mu čierny prúžok v podobe fúzov nezasahuje na temeno hlavy, spodné chvostové krovky sú jasnejšie červené, na chvoste má menej a na krídle viac bielych škvŕn. Samec má červenú tylovú škvrnu, samica je bez tejto škvrny, mláďatá majú temeno hlavy celé červené a často aj červenkastú hruď v tvare obrátenej podkovy.
Volá mäkšie ako ďateľ veľký „čik“ a „kirruk“ alebo „tükk“. Má aj dlhé kotkodákavé volanie. Bubnuje samec i samica, bubnovanie začína ako u ďatľa veľkého ale na konci zoslabne.
Na Slovensko sa rozšíril z juhu Európy, prvý výskyt bol zaznamenaný v roku 1949. Nížinami a dolinami riek prenikol až na severné Slovensko, nevystupuje však vyššie ako 800 m n. m. Ďateľ hnedkavý je stály vták.
Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 1 500 – 2 500, zimujúcich jedincov 2 500 – 5 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú miery nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v roku 1995, 1998 a 2001 žiadny. V roku 2014 LC – menej dotknutý. Európsky ochranársky status SPEC4 – druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe a majú tam vhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia S – vyhovujúci ochranársky status.
Ďateľ hnedkavý hniezdi hlavne v intravilánoch obcí, v záhradách, parkoch a cintorínoch. Mimo obcí hľadá potravu v stromoradiach a vetrolamoch, výnimočne tu aj zahniezdi.
V strednej Európe hniezdi prevažne v intraviláne, ojedinele v otvorenej krajine s ovocnými sadmi a alejami. Hniezdi v máji až júni raz ročne. Hniezdnu dutinu s okrúhlym vletovým otvorom s priemerom 4 – 5 cm vytesávajú obaja partneri, najmä samec. Samotná dutina je približne 35 cm hlboká a široká 11,5 cm. Samica znáša 4 až 5 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia 14 – 15 dní a mláďatá kŕmia tiež obaja rodičia ďalších 17 až 21 dní.
Živia sa rastlinnou i živočíšnou potravou, bobuľami, ovocím, orechmi a menej hmyzom.
Ďateľ hnedkavý je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 1380 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Blutspecht na nemeckej Wikipédii.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Ďateľ hnedkavý, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.