Chiyowoyelo cha ChiShona (/ˈʃoʊnə/; Shona: chiShona) ni chiyowoyero cha Bantu cha ŵanthu ŵa Shona ku Zimbabwe.
Lizgu ili likugwiliskirika ntchito pakulongosora mitundu yose ya Shonic (yakusazgapo Zezuru, Manyika, Korekore na Karanga) panji Standard Shona, mtundu uwo ukalembeka pakati pa vyaka vya m'ma 1900. Para tingati chiyowoyero ichi chikuyowoyeka na ŵanthu ŵakujumpha 14,000,000.
ChiShona | |
---|---|
chiShona | |
Native to | Zimbabwe, Mozambique, Botswana |
Native speakers | 6.5 million, Shona proper (2000 to 2007) 5.50 million Zezuru, Karanga, Chimanyika, Korekore (2000) 5.8 million incl. Manyika, (2000–2006) |
Language family | Niger–Congo?
|
Dialects |
|
Writing system | Latin script (Shona alphabet) Arabic script (formerly) Shona Braille |
Official status | |
Official language in | Zimbabwe |
Recognised minority language in | |
Language codes | |
ISO 639-1 | sn |
ISO 639-2 | sna |
ISO 639-3 | Variously:sna – Zezuru, Karanga, Korekoretwl – Tavara (Korekore)mxc – Manyikatwx – Tewe (Manyika) |
Glottolog | core1255 Core Shonatawa1270 Tawara |
Guthrie code | S.7–10 |
Linguasphere | 99-AUT-a = |
Person | MuShona |
---|---|
People | VaShona |
Language | chiShona |
Country | Mashonaland |
Gulu likuru la viyowoyero ivyo vikukolerana na mbiri ya ŵanthu (ivyo ŵanthu ŵakusanda viyowoyero ŵakuvichema kuti Shona panji Shonic) likusazgapo Ndau (Eastern Shona) na Kalanga (Western Shona). Mu chigaŵa cha Guthrie cha viyowoyero vya Bantu, chigaŵa cha S.10 chikung'anamura gulu la viyowoyero vya Shonic.
ChiShona chikukolerana na Ndau, Karanga ndipo wakukolerana na Tonga, Chewa, Tumbuka, Tsonga na Venda.
ChiShona ni chiyowoyero icho ŵanthu ŵakulemba na kulemba makora. Mu ma 1920, boma la Rhodesia likakumana na suzgo la kunozga mabuku gha masukulu na vinthu vinyake mu viyowoyero vyakupambanapambana. Mazuŵa ghano, ŵanthu ŵakuyowoya chiyowoyero ichi mu mabuku gha viyowoyero viŵiri.
Buku lakwamba mu Cishona, la Solomon Mutswairo la Feso, likafuma mu 1957. Kufuma apo, mabuku ghanandi gha nkhani zicoko na mabuku gha sumu gha mu Cishona ghafuma. Ŵanthu ŵakusambira ciyowoyero ca Cishona mu masukulu, kweni para ŵamara waka kilasi lakwamba, ŵakusambira viyowoyero vinyake padera pa ciyowoyero ca Cishona.
Kafukufuku waumaliro wakulongosora mitundu na vigaŵa vya chiyowoyero cha ku Central Shona wakachitika na Clement Doke mu 1930, ntheura vigaŵa vinandi vya chiyowoyero ichi vikugwira ntchito yayi ndipo tikwenera kuŵa maso.
Mwakuyana na ivyo Ethnologue wakayowoya:
Viyowoyero ivyo vikuyowoyeka na ŵanthu ŵa mtundu wa Shona, ni S15 Ndau, icho chikuyowoyeka ku Mozambique na Zimbabwe, na S13 Manyika, icho chikuyowoyeka kumafumiro gha dazi kwa Zimbabwe, kufupi na Mutare. Ŵasambizgi ŵa sukulu za pulayimale ŵakamba kusambizga ŵanthu ŵa ku Ndau.
Maho (2009) wakuwona kuti viyowoyero vya Korekore, Zezuru, Manyika, Karanga, na Ndau ni viyowoyero vyakupambanapambana mu gulu la viyowoyero vya Shona, ndipo Kalanga ndiyo yikupambana chomene.
Malembo ghose gha mu Chishona ghakumalira pa vowel. Vilembo vyakulondezgana vikuŵa mu syllable yakulondezgapo. Mwaciyelezgero, lizgu lakuti mangwanani ("mulenji") likulembeka kuti ma.ngwa.na.ni; "Zimbabwe" ni zi.mba.bwe. Chiyowoyero cha Chishona chikulembeka mwakuyana na mazgu agho ŵanthu ŵakuyowoya. ChiShona chili na mazgu ghaŵiri, ghapachanya na ghapasi, kweni mazgu agha ghakusangika yayi mu kalembero ka ŵanthu.
Vilembo vinkhondi vya Shona vikuyowoyeka nga umo vikuyowoyekera mu Cisipanishi: Para munthu wakuyowoya lizgu limoza, wakuyowoya lizgu linyake. Mwaciyelezgero, Unoenda kupi? ("Kasi mukuluta nkhu?") likuzunulika [u.no.e.nda.ku.pi].
Bilabial | Labio-dental | Alveolar | Palatal | Velar | Glottal | |||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
plain | whistled | |||||||
Plosive | voiceless | p | t | k | ||||
breathy | b̤ | d̤ | ɡ̤ | |||||
implosive | ɓ | ɗ | ||||||
prenasalized | ᵐb | ⁿd | ᵑɡ | |||||
Affricate | voiceless | p͡f | t͡s | t͡sᶲ | t͡ʃ | |||
breathy | b͡v̤ | d͡z̤ | d͡z̤ᵝ | d͡ʒ̤ | ||||
prenasalized | ⁿd͡ʒ̤ | |||||||
Fricative | voiceless | f | s | sᶲ | ʃ | |||
breathy | v̤ | z̤ | z̤ᵝ | ʒ̤ | ɦ | |||
prenasalized | ⁿz̤ | ⁿz̤ᵝ | ||||||
Nasal | plain | m | n | ɲ | ŋ | |||
breathy | m̤ | mʋ̤ | n̤ | |||||
Trill | r | |||||||
Approximant | ʋ | j | w |
ChiShona na viyowoyero vinyake vya kumwera na kumafumiro gha dazi kwa Africa vikusazgapo kupulika kulira kwa mbata. Mu ChiShona, mazgu agho ghakuchemeka sibilant ni "sv" na "zv" kweniso "tsv" na "dzv".
Sound | example | translation | notes |
---|---|---|---|
sv | masvosvobwa | "shooting stars" | "sv" can be represented by S͎, from the Extensions to the International Phonetic Alphabet |
masvosve | "ants" | ||
tsv | tsvaira | "sweep" | (Standard Shona) |
svw | masvavembasvwi | "schemer" | (Shangwe, Korekore dialect) |
zv | zvizvuvhutswa | "gold nuggets" | (Tsunga, Zezuru dialect) |
dzv | akadzva | "he/she was unsuccessful" | |
zvw | huzvweverere | "emotions" | (Gova, Korekore dialect) |
nzv | nzvenga | "to dodge" | (Standard Shona) |
zvc | muzvcazi | "the Milky Way" | Dental clicks. Only found in Ngova, Karanga dialect. |
svc | chisvcamba | "tortoise" |
Mu 2006, ŵanthu ŵa ku vyaru vya kumanjiliro gha dazi na ŵapharazgi ŵakamba kudandawura chomene chifukwa cha mafumbo ghakukhwaskana na umo munthu wangayowoyera zina la Morgan Tsvangirai, mulongozgi wa gulu la Movement for Democratic Change. Wupu wa BBC ukayowoya kuti "chang-girr-ayi" /ˈtʃæŋɡɪreɪi/.[page needed]
From 1931 to 1955, Unified Shona was written with an alphabet developed by linguist Professor Clement Martyn Doke. This included these letters:
In 1955, these were replaced by letters or digraphs from the basic Latin alphabet. For example, today ⟨sv⟩ is used for ⟨ȿ⟩ and ⟨zv⟩ is used for ⟨ɀ⟩.
Noun classes (mupanda)
Shona nouns are grouped by noun class (mupanda) based on:
Noun class | Muenzaniso weIzwi("word example") | Word construction Prefix+body=word | English translation | ||
---|---|---|---|---|---|
Prefix | Body | ||||
1 | mu | mukomana | mu- | -komana | "boy" |
1a | – | baba | -baba | "father" | |
2 | va | vakomana | va- | -komana | "boys" |
2a | va | vasahwira | va- | -sahwira | "best friend" |
2a | vana | vanatezvara | vana- | -tezvara | "father-in-law" |
2b | a | atete | a- | -tete | "aunt" |
3 | mu | muti | mu- | -ti | "tree" |
4 | mi | miti | mi- | -ti | "trees" |
5 | ri | rize | ri- | -ze | "scorpion" |
6 | ma | marize | ma- | -ze | "scorpions" |
7 | chi | chingwa | chi- | -ngwa | "bread" |
8 | zvi | zvingwa | zvi- | -ngwa | "bread" |
9 | i | imba | i- | -mba | "house" |
10 | dzi | dzimba | dzi- | -mba | "houses" |
11 | ru | rwizi | ru- | -izi | "river" |
12 | ka | kambwa | ka- | -mbwa | "that little dog" |
13 | tu | tumbwa | tu- | -mbwa | "those little dogs" |
14 | u | upfu | u- | -pfu | "mealie meal" |
15 | ku | kuenda | ku- | -enda | "going" |
16 | pa | pamba | pa- | -mba | "home" |
17 | ku | kumusha | ku- | -musha | "rural home" |
17a | – | zasi | -zasi | "below" | |
18 | mu | mumunda | mu- | -munda | "in the farm" |
19 | svi | svimbudzi | svi- | -mbudzi | "goat" |
21 | zi | zigomana | zi- | -gomana | "big boy" |
This article uses material from the Wikipedia chiTumbuka article Chiyowoyelo cha ChiShona, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Content is available under CC BY-SA 4.0 unless otherwise noted. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki chiTumbuka (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.