Dánčina je germánsky jazyk.
Je rodným jazykom približne piatich miliónov ľudí žijúcich v Dánskom kráľovstve, vrátane Faerských ostrovov a Grónska, patriacich k ríši. Mimo územia Dánskeho kráľovstva je dánčina rodným jazykom početných menšín v Šlezvicku v Spolkovej republike Nemecko a v rôznych oblastiach USA, napríklad v Solvangu v Kalifornii. Dánska menšina (asi 10 000 ľudí) žije aj na slnečnom pobreží Španielska.
Dánčina (dansk) | |
Štáty | Dánsko, Faerské ostrovy, Grónsko, Šlezvicko-Holštajnsko |
---|---|
Región | Severná Európa |
Počet hovoriacich | okolo 5,5 milióna |
Klasifikácia | Indoeurópske jazyky |
Písmo | latinka |
Postavenie | |
Úradný jazyk | Dánsko Faerské ostrovy Európska únia Severská rada |
Regulátor | Dánsky jazykový ústav |
Jazykové kódy | |
ISO 639-1 | da |
ISO 639-2 | dan |
ISO 639-3 | dan/jut |
Wikipédia | |
Adresa | da.wikipedia.org |
Pomenovanie | Wiki, den frie encyklopædi |
Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Dánčina (v Dánsku) sa vnútorne člení na tri hlavné dialektové oblasti: západnú (kontinentálnu), ostrovnú (zahŕňajúc všetky veľké ostrovy okrem Læsø, Samsø, Anholt a Bornholm) a východnú, ktorá zahŕňa už len ostrov Bornholm. Západná oblasť sa ďalej ešte delí na západo-, južno- a východojutskú oblasť.
Z historického hľadiska patrí dánčina k východnej vetve severogermánskych jazykov. Odlišuje sa od západoškandinávskych jazykov tzv. východoškandinávskou monoftongizáciou. Pri monoftongizácii dochádza k zmene, pri ktorej sa z diftongov stávajú monoftongy – napr. /au/ → /o:/ (isl. hlaupa − dán. løbe), /ei/ → /e:/ (isl. steinn − dán. sten), rovnako aj pri príslušných umlautovaných formách /øy/ → /ø/ (isl. eyra – dán. øre). Ďalšie zmeny, napr. lámanie, nie sú veľmi spoľahlivým kritériom, pretože sa na severogermánskom území môžu, ale aj nemusia vyskytovať (napr. isl. a far. mjólk, nór. nynorsk mjølk, švéd. mjölk − dán. mælk, nór. bokmål melk).
Zo všetkých kontinentálnych škandinávskych jazykov sa dánčina najviac vzdialila od hláskového systému staroseverského jazyka. Toto sa odráža nielen na veľkom rozdieli medzi výslovnosťou a písaním dnes, ale už v období neskorého stredoveku. Tu je dôležité spomenúť aspoň tri hláskové zmeny, ktoré majú základ v silnom hromadení prízvuku na prízvučnej (prvej) slabike. Sú to redukcia neprízvučných samohlások na /ə/, ktorá nezasiahla východnú dánčinu (stn. kasta > dán. kaste), pričom v záp. dán. nastala strata hlásky (jut. kastØ), ďalej oslabenie záverových spoluhlások /p, t, k/ > /b, d, g/ v 12. storočí (švéd. gripa − dán. gribe) a oslabenie trených hlások (spirantov) /b, d, g/ > /ß, ð, γ/ a neskôr často >Ø.
Typickým znakom dánskej výslovnosti je tzv. ráz – hlasivky sa na krátku dobu stiahnu a vzápätí uvoľnia, pričom vznikne zvuk. Tento môže sprevádzať samohlásky a niektoré spoluhlásky. Neexistuje pevné pravidlo kedy ráz treba použiť. Ráz je typický pre výslovnosť Dánov žijúcich v Kodani alebo na ostrove Sjaelland a menej typický pre dialekt v južnom Jutsku.
Dánčina má viac samohlások ako slovenčina. V sjaellandskej/kodaňskej variante má dánčina 13 krátkych a 12 dlhých vokalických foném. V západnej forme štandardnej dánčiny je to 10 vokalických foném, pričom každá môže byť dlhá alebo krátka.
Dánčina má 11 fonematických dvojhlások. V písanom texte je ich len ťažko rozoznať, keďže môžu byť reprezentované dvojicami písmen ako napr.
Systém dánskych spoluhlások nie je taký rozsiahly ako v slovenčine. Existujú tu nasledovné fonémy:
Vedú sa polemiky o tom, či v dánčine vôbec existuje š, či ešte existuje /Ɣ/ a či sa má vokalizované r vnímať ako samohláska /ɐ/. Človeku, ktorý sa učí dánčinu ako cudzí jazyk môže robiť problém hláska /ð̞/, ktorej výslovnosť leží niekde medzi anglickým /ð/ a slovenským l.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Dánčina, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.