20. Storočie: Storočie

storočie je storočie, ktoré trvalo od roku 1901 do roku 2000, bolo posledným storočím 2. tisícročia. Poznačili ho nové modely vedeckého chápania, nevídaný rozsah vojen, nové spôsoby diaľkovej komunikácie, ktorými sa možno dorozumievať takmer okamžite, a nové formy umenia a zábavy.

 

 

 

 

20. storočiu dominujú významné geopolitické udalosti, ktoré premenili politickú a sociálnu štruktúru sveta: prvá svetová vojna, pandémia španielskej chrípky, druhá svetová vojna a studená vojna. Nebývalý pokrok vo vede a technológii definoval modernú éru, vrátane vzniku jadrových zbraní a jadrovej energie, prieskumu vesmíru, prechodu od analógovej k digitálnej výpočtovej technike a pokračujúceho rozvoja dopravy, vrátane motorového letu a automobilov. Šieste masové vymieranie na Zemi, tzv. holocénne vymieranie, pokračovalo a zvýšili sa snahy ľudstva o ochranu prírody.

Hlavnými témami tohto storočia boli dekolonizácia, nacionalizmus, globalizácia a nové formy medzinárodných organizácií. Kultúrna homogenizácia začala v dôsledku rozvoja nových spôsobov dopravy a nových informačných a komunikačných technológií. Chudoba sa zredukovala a ľudstvo zažilo rastúce životné štandardy, rast svetovej populácie, zvýšené povedomie o znečisťovaní životného prostredia a ekologickom vymieraní. Automobily, lietadlá a domáce spotrebiče sa stali bežnými, a videotechnika a audiotechnika sa stali populárnymi medzi množstvom ľudí. Veľké pokroky v oblasti výroby elektrickej energie a telekomunikácií umožnili takmer okamžitú svetovú komunikáciu, čo predznamenalo vznik internetu. Okrem toho pokroky v medicínskej technológii viedli k takmer úplnému vyhubeniu mnohých infekčných chorôb a otvorili cestu k genetickému inžinierstvu v biológii.

Po ukončení prvej svetovej vojny a následnom podpísaní Versaillskej zmluvy sa Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Taliansko, Spojené štáty a Japonsko stali hlavnými tvorcami nového svetového poriadku. Nemecko sa vrátilo ako veľmoc v roku 1933, keď Nacistická strana ako nová vládna strana ukončila éru Weimarskej republiky. V roku 1945 sa Nacistické Nemecko oficiálne vzdalo a krajina bola rozdelená na dve časti (kapitalistické Západné Nemecko a socialistické Východné Nemecko, ktoré sa spojili až na konci storočia). Hlavnými víťazmi druhej svetovej vojny sa stali Spojené štáty, Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Sovietsky zväz a Čína. Politický tlak zo strany Spojených štátov, Sovietskeho zväzu a Organizácie spojených národov priviedli Francúzsko a Spojené kráľovstvo k tomu, že sa stiahli z Egypta počas Suezskej krízy. Toto naznačuje, že Spojené kráľovstvo a Francúzsko prestali byť vnímané ako svetové superveľmoci.

Následky svetových vojen, studenej vojny a globalizácie vytvorili svet, v ktorom boli ľudia zjednotenejší ako kedykoľvek predtým v dejinách ľudstva, čo sa prejavilo v zriadení medzinárodného práva, medzinárodnej pomoci a Organizácie spojených národov. Marshallov plán, ktorý do obnovy ekonomík povojnových krajín investoval 13 miliárd dolárov, zahájil éru „Pax Americana“. Počas druhej polovice 20. storočia viedla rivalita medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom k veľkému napätiu vo svete, čo sa prejavilo na rôznych regionálnych zástupných vojnách a nebezpečnom šírení jadrových zbraní. Rozpad Sovietskeho zväzu v roku 1991 po páde komunizmu v roku 1989 viedol k tomu, že Spojené štáty začali byť často vnímané ako jediná ostávajúca svetová superveľmoc. Čína začala po rozpade Sovietskeho zväzu rýchlo rásť ako ekonomická a geopolitická mocnosť.

Na to, aby sa svetová populácia dostala k počtu jednej miliardy obyvateľov, bolo potrebných viac ako 200 000 rokov moderných ľudských dejín a 6 miliónov rokov evolúcie človeka až do roku 1804. V roku 1927 sa svetová populácia odhadovala na približne 2 miliardy, a koncom roku 2000 dosiahla 6 miliárd, pričom viac ako polovica z nich žila vo východnej, južnej a juhovýchodnej Ázii. Celosvetová gramotnosť dosiahla priemerne 80%. Penicilín a ďalšie medicínske objavy spolu s globálnou očkovacou kampaňou Svetovej zdravotníckej organizácie priniesli nevídané výsledky a pomohli vyhubiť osýpky a iné choroby zodpovedné za viac ľudských úmrtí ako všetky vojny a prírodné katastrofy dokopy; osýpky existujú teraz už len vo vedeckých laboratóriách. Využitie strojov sa stalo bežným vo všetkých oblastiach výroby a umožnilo stále komplexnejšie zásobovacie reťazce, ktoré videli k tomu, že ľudstvo prvýkrát nie je obmedzené tým, koľko môže produkovať, ale tým, koľko môže spotrebovať. Vývoj v oblasti obchodu výrazne obohatil metódy produkcie potravín používané od neolitického obdobia, čím sa zvýšila rozmanitosť dostupných potravín a zlepšila kvalita ľudskej výživy. Do začiatku 19. storočia dosahovala priemerná dĺžka života od narodenia približne tridsať rokov vo väčšine populácie; celosvetový priemer v 20. storočí po prvýkrát v dejinách prekročil 40 rokov, pričom viac ako polovica obyvateľov dosahovala 70 a viac rokov (o tri desaťročia viac, než v storočí predtým).