Zabid Na Ɔkyerɛwee

Zabid ( Arabic mu ) (wɔsan kyerɛw no Zabīd, Zabeed ne Zebid ) yɛ kurow a nnipa bɛyɛ 52,590 na wɔte nkurow akɛse mu wɔ Yemen atɔe fam mpoano asasetaw so.

Ɛyɛ nkurow a akyɛ sen biara wɔ Yemen no mu biako, na ayɛ UNESCO Wiase Agyapade fi 1993; nanso, wɔ afe 2000 mu no, wɔde beae no hyɛɛ Wiase Agyapade a Ɛwɔ Asiane Mu Kyerɛwtohɔ mu .

Zabid Asɔredan Kɛseɛ a wɔsan frɛ no Al-Asha'ir Asɔredan no, Abu Musa Ashaari, Muhammad akyidifoɔ no mu baako na ɔsii wɔ afe 628 A.D. Ná kurow no yɛ Yemen ahenkurow fi afeha a ɛto so 13 kosi 15 mu.

Abakɔsɛm

Kurow no a wɔde Wadi Zabid, wadi (anaa bon) a ɛwɔ n’anafo fam no din too so no yɛ nkurow a akyɛ sen biara wɔ Yemen no mu biako. Abu Musa Ashaari, Ɔkɔmhyɛni Muhammad ahokafoɔ no mu baako, firii Zabid, na ɔmaa wɔsii kuro no mu Asɔredan Kɛseɛ no wɔ afe 628 A.D., nso na ɛda so ara wɔ Ɔkɔmhyɛni no asetena mu. Sɛnea atetesɛm kyerɛ no, eyi ne asɔredan a ɛto so 5 a wosii wɔ Islam abakɔsɛm mu . Sahabi foforo; Amru bin Ma'adi Yakrib nso firi Zabid na na ofi Zubaid Fie, Arabia abusuakuo bi a wɔde kuro yi din too so. Zabid yɛ Yemen ahenkuro firi afeha a ɛtɔ so dumiɛnsa kɔsi afeha a ɛtɔ so dunum na ɛyɛ Arabfoɔ ne Nkramofoɔ wiase no mfimfini ɛnam ne fa kɛseɛ ne ne Zabid Suapɔn a agye din ne sɛ ɛyɛ Islamfoɔ nwomasua beaeɛ. Na ɛyɛ Ziyadid ahemman no ahenkurow firi afe 819 – 1018 ne Najahid ahemman no ahenkuro firi afe 1022 – 1158.

Wɔ afe 1067 mu, wɔ akwantuo a wɔkɔɔ Mecca, mu no, Banu Najah abusuakuo a ɛhyɛ Sa’id Ibn Najah, Zabid ɔheneba ase no tow hyɛɛ Ali ne Asma bint Shihab akwantufoɔ kuo no so, kumm Ali na wɔfaa Asma dommum. Wɔde no too afiase bi a ɛwɔ kokoam mu wɔ Zabid, na wɔbɔ amanneɛ sɛ wɔde ne hokafo ti a wɔatwa no sii dua bi a wotumi hu fi ne dan mu so. Bere a wɔde no too afiase afe biako akyi no, otumi de nkrasɛm bi kɔmaa ne babarima ne n’asew a wɔwɔ Sa’na, na ne babarima no tow hyɛɛ Zabid so na ogyee no.

Wiase Agyapade Beae

Zabid yɛ Wiase Agyapadeɛ Beaeɛ a UNESCO abɔ ho amanneɛ firi afe 1993. Zabid Asɔredan Kɛse no wɔ beae titiriw wɔ kurow no mu. Wobetumi akɔ ne sukuupɔn no nkae nso.

Wɔ afe 2000 mu no, wɔde Zabid din too Wiase Agyapade a Ɛwɔ Asiane mu no mu ; wɔde Yemen aban no ahyɛde na ɛyɛɛ din no esiane tebea a wɔanhwɛ so yiye na wɔankora so yiye nti. Sɛnea UNESCO amanneɛbɔ bi kyerɛ no, bɛyɛ "wɔde kɔnkrit adan asi kurow no afie ananmu, na afie afoforo ne tete souk no wɔ tebea a ɛresɛe mu. Sɛ kurow no mfii ase nkoraa n’amammerɛ agyapade so wɔ mfe abien akyi fi bere a wɔakyerɛw so sɛ UNESCO Wiase Agyapade Beae a, ebia ɛbɛhwere dibea a wɔde hoahoa ne ho yi.

Sikasɛm

Eduu 1920 no, na Zabid yɛ mmeae abien a wodua indigo wɔ Arabia no mu biako . Zabid nso nyin na ɛyɛ kotoku . Britaniafo ka mmusuakuw ntam ntawntawdi ho asɛm sɛ ɛmaa sikasɛm yɛɛ mmerɛw wɔ Zabid wɔ afeha a ɛto so 20 mfiase mu hɔ.

Nsɛm a wɔde gyinaa so

Tags:

Zabid Na Ɔkyerɛwee AbakɔsɛmZabid Na Ɔkyerɛwee Wiase Agyapade BeaeZabid Na Ɔkyerɛwee SikasɛmZabid Na Ɔkyerɛwee Nsɛm a wɔde gyinaa soZabid Na Ɔkyerɛwee

🔥 Trending searches on Wiki Twi:

Papa Owusu AnkomahKristofoP. O. SikaNsu mu nwaw atiridiiBintou KeitaGijónUnited Ghana MovementNkranKorea anaafoɔNha TrangAjumako-Enyan-Essiam (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)AgrigentoMeletiMoroccoJohn Atta MillsƆpɛnimaaƐbenadaSalvadorGreat Wall of ChinaKristosomDanquah InstituteKwame NkromaSometutuzaKarajƐbɔDavid Tetteh AssumengStockholmNational Democratic Congress (NDC)New Patriotic Party (NPP)SofiaAlbukɛɛkiDavid WoodardAbantuguo (Coup d'état)TarantoFesMaleoAsɔredan Ahorow a Wɔasen Abotan, LalibelaRichard AcheampongPisaTemaBudapεstPriscilla Kolibea ManteAnuanomWarsawNewark2004 Ghana AbatoɔAdwumayɛfo kuw (Trade union)Microsoft PowerPointSebɔBa RiaAndorraSwayKɛtɛasehyɛSantiago de ChileOmskAyaresabeaKofi AdamsSaratovIrakNorwayUgandaNana Akufo-AddoYvonne NduomLukaKawasakiPerpignan🡆 More