Anthony Benin

Anthony Benin yɛ Ghana temmufo na ɔyɛ Ghana Asɛnnibea Kunini no temmufo.

Na ɔyɛ atemmufoɔ mmienu a Ghana Ɔmampanyin kaa wɔn ntam sɛ wɔbɛdi dwuma no mu baako, John Dramani Mahama wɔ Ghana Ɔtemmufoɔ Panyin, Georgina Theodora Wood anim wɔ Ɔpɛpɔn 2012 mu.

Wadi ECOWAS asennibea no nsɛm anim pɛn.

Mfitiase asetra ne nhomasua

Wɔwoo Benin wɔ Ɔbɛnem 4, 1950 wɔ Kumasi. Ɔkɔɔ ntoaso sukuu wɔ Sekondi College wɔ afe 1964, na ɔwiee n’adesua wɔ afe 1970 mu. Onyaa ne Ordinary ‘O’ ne Advanced ‘A’ level adansedi nkrataa. Wɔ afe 1970 mu no, ɔtoaa so wɔ Ghana Suapɔn mu, na owiee ne bachelors’ degree wɔ afe 1973 mu. Ɔkɔɔ Ghana Mmara Sukuu a ɔwiee n’adesua wɔ afe 1975 mu. Wɔfrɛɛ no ​​ma ɔkɔ kaa asɛmdikuw no ho wɔ saa afe no ara mu.

Akyiri yi wɔde Ɔtemmufo Benin yɛɛ adwuma sɛ Ɔman Mmaranimfo Boafo fi September 1976 kosi February 1977, na owiee ne Ɔman Som wɔ Mmaranimfo Panyin Dwumadibea a ɛwɔ Kumasi fi September 1975 kosi August 1976.

N`dwuma mu nsɛm

Wɔ 1976 mu no, wɔpaw Benin sɛ ɔman mmaranimfo boafo. Mfe abiɛsa akyi no, ɔde ne ho bɔɔ benkyi no sɛ Ɔmantam Ɔtemmufo a ɔwɔ adesuakuw a ɛto so abien. Ɔbɛyɛɛ Grade One Magistrate wɔ April 1979 mu, na akyiri yi wɔmaa no so kɔɔ Ɔmansin Asɛnnibea wɔ 1986 mu. Ɛdenam adwumaden so paw Ɔtemmufo Benin sɛ Asɛnnibea Kunini no Temmufo wɔ November 1987 mu. Ɔbɛyɛɛ Appeal Court Judge wɔ afe 1994 mu na afe 2012 na wɔpaw no sɛ Ghana Asɛnnibea Kunini no temmufo. Bere a na ɔresom wɔ Asɛnnibea a Ɛhwɛ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no, wɔpaw no sɛ Afrika Atɔe Fam Ɔmantam Asɛnnibea sɛ ɔtemmufo a ɔyɛ ɔkwampaefo wɔ afe 2001 mu. Ɔbɛyɛɛ Asɛnnibea no Titenani Abadiakyiri fi afe 2007 kosi afe 2009. Ɔyɛɛ adwuma wɔ ECOWAS Community Court kosii afe 2011. Ɔkɔɔ pɛnhyen wɔ Ghana Asɛnnibea Kunini no mu wɔ Ɔpɛpɔn 2020 mu. Ɔtemmufoɔ Benin, kɔsii sɛ ɔkɔɔ pɛnhyen no yɛɛ nnwuma foforɔ sɛ Atemmuo Dwumadibea no Titenani, Sikasɛm ne Adwumayɛ Boayikuo, dibea a ɔdiiɛ firi afe 2014. Ná ɔyɛ Atemmu Dwumadibea no Nhyehyɛe Boayikuw a ɛhwɛ Akwankyerɛ so no Titenani nso.

Bere a Ɔtemmufo Benin reka akwantu a ɔde kɔɔ Asɛnnibea Kunini no ho asɛm no, ɔkae sɛ ɛyɛ asɛnnennen, bere a osusuw nokwasɛm a ɛyɛ sɛ na nneɛma a wɔde bɛyɛ adwuma ne nneɛma a ɛho hia nni hɔ bere mpo a ɔbɛyɛɛ Asɛnnibea Kunini no Temmufo a ɔhwɛ so wɔ Ghana Atifi fam no ho no.

“Yɛnni facilities na titiriw wɔ me fam no, na mereyɛ adwuma wɔ nkuraase titiriw; Offinso, Twedie etc, ɛwom sɛ na mewɔ officially stationed wɔ Kumasi. Obi betumi asusuw ho sɛ ɔbɛkɔ saa mmeae no a onni aban kar. Ná mede bɔs anaa taksi na ɛretu kwan. Sɛ́ Asɛnnibea Kunini Temmufo a Ɔhwɛ So wɔ Tamale, Atifi Mantam mu no, bere a na ɛsɛ sɛ mekɔ Tamale ne Bolgatanga ntam kɔyɛ nsɛm wɔ hɔ no, mede ‘OSA’ bɔs na ɛkɔe. Nanso yɛda so ara yɛ nea yebetumi biara na yɛyɛɛ adwuma pii.”

Ɔtemmufo Benin nso kaa dabere a na wonni ho asɛm titiriw wɔ ne bere so a ɔkaa ho asɛm sɛ ɛyɛ ohia paa. Ɔkaa sɛ nanso adwuma no ho dɔ nti, anka wɔn mu binom bɛkɔ.

Nsɛm a Ɛyɛ Nsɛnnennen vs. Ɔmanfo Anigye Ho Nsɛm a Odii

Wɔ mfe 42 a Ɔtemmufo Benin de asom Atemmufo ne ne man mu no, odii nsɛm ɔhaha pii ho dwuma, na emu bi daa adi sɛ ɛyɛ den yiye. Ɔkaa asɛm pɔtee bi a ɛbaa Asɛnnibea Kunini no nkyɛn wɔ Asɛm a Wɔde Kɔdan Asɛnnibea no ho asɛm. Asɛm a na egyina Bimoba’s amanne so wɔ Northern Ghana no, fa ɔbea warefo bi a wɔkyeree no sie ho.

Ɔtemmufo Benin kae sɛ ɛmfa ho sɛ asɛm no yɛ nkate na ɛyɛ den no, wɔamfa ne gyinaesi no ankɔ asɛnnibea biara. Wotintim gyinaesi no wɔ 1989 ne 1990 Asɛnnibea Kunini no Atemmu a ɛwɔ Ghana Mmara Amanneɛbɔ mu no mu. Wɔ ne fam no, ɛnyɛ nsɛm a ɛyɛ den wɔ Asɛnnibea no ne nea ɛtwetwe ɔmanfo anigye. Wɔ n’adwene mu no, ɔmanfo yiyedi ho nsɛm nyɛ asɛnnennen wɔ mmara no mu. Nsɛm a ɛyɛ den mmom yɛ nsɛm a ɛsɔ w’adwene ne biribiara mpoa. Otuu Atemmufo a wɔreba no fo sɛ wonnye wɔn bere na wɔnhwehwɛ nsɛm mu yiye.

“Ɛyɛ mo nnwuma na ɛhwehwɛ adwuma a ɛyɛ yaw na wode gyinaesi bi a obiara begye atom aba. Sɛ wɔhyɛɛ me nsow wɔ Accra saa bere no a, na ɛyɛ ɛno nti. Saa ‘Ɔtemmufo 830’ no wɔ Asɛnnibea na ɔno na odi n’Asɛnnibea no so. Nsɛm no wɔ me nkyɛn wɔ me pon so. Memma m’Asɛnnibea Ɔkyerɛwfo no kwan sɛ ɔbɛfrɛ nsɛm no ɔkwan biara so. Mayɛ nsɛm no ho nhyehyɛe ansa na maba abɛtra ase. Enti wofrɛ nsɛm no sɛnea ahyɛde no te. Enti sɛ ɛba sɛ woyɛ Mmaranimfo panyin sen biara na w’asɛm no yɛ nea etwa to a, wotra Asɛnnibea kosi sɛ asɛm a etwa to no bɛba. Meremma wo kwan da sɛ wobɛfrɛ w’asɛm no wɔ ɔkwan a ɛnyɛ nea ɛfata so. Dabi, mamma ho kwan da” Ɔtemmufo a ɔteɛ nteɛso so no de ahohoahoa kae.

Sɛnea Ɔtemmufo Benin kyerɛ no, Asɛnnibea ahorow no yɛ ma asɛnnibea, afa horow ne adansefo na ɛnyɛ Mmaranimfo de; wɔn adwuma ne sɛ wobegyina nnipa ananmu, titiriw wɔn a wɔde asɛm kɔdan asɛnnibea. Ɔkae sɛ sɛ Asɛnnibea no mmara ka sɛ ade a edi kan ne sɛ Ɔtemmufo bi bɛkenkan n’atemmu ne n’atemmu ahorow, na afei nsusuwii ahorow a, ɛsɛ sɛ wodi akyi wɔ nyamesom mu. Ɔtemmufo Benin de kaa ho, sɛ ɛsɛ sɛ Ɔtemmufo no ma obiara hu asɛm no. “Ɛsɛ sɛ obiara hu, sɛnea ɛbɛyɛ a sɛ wodi w’asɛm no fa bi a, ɛnde wunim sɛ ɛbɛyɛ asɛm a etwa to ma da no.”

Ná ɔwɔ saa afotu yi ma Mmaranimfo nso; “Mma mmra na ntena Asɛnnibea nka sɛ me ne Mmaranimfo panyin sen biara, enti ɛsɛ sɛ wɔfrɛ m’asɛm no. Dabi, ɛnyɛ nea ɛfata. Di nea mmara no ka akyi kɛkɛ na bata ho.”

Anthony Banin afuto; Aber anidaso asa ne Ɔkwan a Wɔfa so Kɔ Anim

Ɔreka n’anuonyam kɛseɛ no, Ɔtemmufoɔ Benin kaa 2015 Anas Aremeyaw Anas’ Judicial expose’ a ɛdaa Atemmufoɔ bɛyɛ 34 adi wɔ adifudepɛ animguaseɛ mu.

“Me yam a anka manka Ɔsom no ho. Bere a saa asɛm no paee no, mantumi nna anadwo mũ no nyinaa. Nokwarem no na ɛte sɛ nea mahwere obi a medɔ no. Ɛyɛɛ me yaw kɛse, sɛ wɔ afɔrebɔ a yɛn mu binom abɔ ama Ɔsom no nyinaa akyi no, ɛno nkutoo na wohyiaa yɛn. Ɛno ne bere a ɛba fam sen biara wɔ m’asetra mu ne Ɔsom yi mu,” saa na Ɔtemmufo a ne ho yɛ komm no kaa no awerɛhow so.

Ɛmfa ho sɛ wɔakɔ akyi no, Ɔtemmufo Benin gye di sɛ ne nyinaa nnya ayera. Sɛ́ Boayikuw a wɔhyehyɛɛ Ɔsom no Akwankyerɛ nhyehyɛe no Titenani no, ɔwɔ anidaso sɛ wɔde nhyehyɛe no afa horow a ɛfa Asɛnnibea ne nhomakorabea no digitization ho no bedi dwuma koraa sɛnea ɛbɛyɛ a baabiara a nkurɔfo wɔ no, wobetumi anya Asɛnnibea ne atemmu ahorow mu nsɛm bi atie, bere a wɔakɔ anyinam ahoɔden ne intanɛt so. Na eyi a ɔkae no bɛma Atemmufo remfa atemmu anaa gyinaesi a ɛnteɛ mma denam wɔn mfomso biara so. Ɛbɛma Asɛnnibea nhyehyɛe ahorow nso ayɛ ntɛmntɛm.

Seesei

Sɛ́ Asɛnnibea Kunini no Temmufo a wakɔ pɛnhyen no, Ɔtemmufo Benin se ɔwɔ ɔpɛ sɛ ɔbɛsom wɔ dwuma biara a Ɔtemmufo Panyin no de ama no mu, anyɛ saa a wayɛ n’adwene sɛ ɔbɛkɔ bere nyinaa kuayɛ mu.

Ɔtemmufo Benin aware na ɔwɔ mma baanum; ɔbarima biako ne mmea baanan.

Beae a menyaa mmoa fii

Tags:

Anthony Benin Mfitiase asetra ne nhomasuaAnthony Benin N`dwuma mu nsɛmAnthony Benin SeeseiAnthony Benin Beae a menyaa mmoa fiiAnthony BeninGaanaGeorgina Theodora WoodJohn Mahama

🔥 Trending searches on Wiki Twi:

Betty Crosby MensahAgraBepɔ AduaduAlban Sumana BagbinJuaben (Ghana mmrahyɛbadwam mpɛsoa)Asubonten AnkobraAzadirachta indicaPetersianthusGifty AntiNua baaOkomfo AnokyeLuxorMesikoTwiBeyoncéLithuaniaAmerikaƆgyefuoBaghdadKantanka AutomobileThe GambiaHelsinkiƆbosomeKɔmputa So NkitahodieSɛnkyerɛnneAtlantaCrib A'GlowGideon MensahLatviaMomordica charantiaExodusGoasoSlovakiaPeter Kwaku AtuaheneMary SpioKyiliJames Leslie Mayne AmissahPiis KasafidieKwasiNyinsɛnWiemhyɛn gyinabeaTorontoÉcole nationale de l'aviation civileNana Aba Appiah AmfoChinaTurkeyGabriel Edoe KumordjiZaragozaAjaccioƐhyɛnSt Mary's Senior High School (Ghana)MauritaniaHamilton (Ontario)AnwanwadeɛNankwaaserePiacenzaEnglishKojo AntwiJerry John Rawlings🡆 More