Sukaseks pro:
Dabinon pad labü nem: "Nolav" su vük at
Nolav binon balat matera kosidik sitot. Säms noganas binons sogädanolavs, natanolavs e talanolavs.... |
Fösil binon retil nogana od retil ruta nogana. Nolav, kel studon fösilis, binon fösilav.... |
Talav binon nolav e stud tala, jenotema onik, e jenädas kels fomons oni.... |
Vöna-Grikänapükik: φύσις (phúsis), „nat“, e φυσική (phusiké), „nol tefü nat“) binon nolav, kel jäfon me loneds staböfik levala. Vestigon i diletis staböfik levala:... |
Tim binon dabin topama period ün yels tels binom tim gletik. Nolav stud timav binon donajäfüd jenava.... |
Naatom binon nolav kel lifav studon nimas valik planas in valiks gel, histun onik kötetav foms, in dem ad sanav.... |
Biolog binon nolav kel studon stöfi valik liföl in valiks onik foms, in dem ad nogan u noganagrups lifik. Animalia - Bos primigenius taurus Planta - Triticum... |
Seanakaedav binon nolav kel studon seanis tala, köologasitis pebevüyümöl onas, e pubodis kiemik e füsüdik onas.... |
Köolog binon nolav e stud nogan, jenotema dälod, e jenädas kels fomons lifas.... |
Timav ü timav valemik binon nolav topama jenotas ün tim, e binon donajäfüd jenava. Nomiko timav prodon lisedis jenotas ma sökaleod jenöfükama onsik, kel... |
Sanav binon nolav e „lekan“ ad laibinükön e/u geblinön sauni menik medü vestig e lekäl malädanas. Sanav atimik vobon in tefs mödik tefü „lekan saunükama“... |
Jenotemipenav binon nolav, kel bejäfon metodi e dunami bepenama jenotas jenavik. Veüton jenotemipenave stud nolidageta tefü paset, brefabüik u vönädik;... |
Konömav binon nolav sogädik, kel vestigon prodi, seagivi e nüsumi canas e dünas. Vöd: könomav dekömon de vöds Grikänik: οἴκος (oikos, siämü „dom“) e νόμος... |
Sociologique: Yel Sogädavik), äyufon ad koedön zepön sogädav fa nolavanef as nolav sogädik. Dü lifüp okik, el Durkheim äspikädom mödikna ed äpübom vestigamis... |
heredan fa Glüg Katulik, el Bruno palelgom fa anans as martüran balid pro nolav. White, Michael. 2002. The Pope and the heretic. ISBN 0-06-018626-7.... |
Kiemav (bo se Vöna-Lägüptänapük: kēme, siämü „tail“) binon nolav, kel studon stöfi lä nivod taumik e molekülik, pubets, cens e migs matera, äsi nämeti... |
Matemat (diläd: Matemat as nolav) Hiel Benjamin Peirce änemom oni „nolav[i], kel prodon kludis nevitovik“. Nolavans votik lesagons, das matemat binon nolav nomöfas (patterns): matematans... |
Filosop (diläd: Jenotem filosopa: suemod e nolav) filosopa kanons palecedön tikav (o. b. nolav tikama verätik), südav (o. b. nolav dunama verätik) e metafüd (o. b. nolav kodas balid dabina e lejenöfa). Lä... |
nolavik päbejafons fa dil metafüda labü nem: „natafilosop“; vöd: scientia (nolav) äsinifon te noli. Levolut nolavik ye ävotükon natafilosopi ad dunam plägik... |
balidan, kel äjafom filosopasiti lölöfik, keninükamü i südav e jönav, tikav e nolav, bolit e metafüd. Ceds ela Aristoteles tefü nolavs füsüdik äfomons nolavi... |