Pytanske wuslědki za
Je strona z mjenom "Choćebuz" na tutym wikiju
51.76666666666714.333333333333 Koordinaty: 51° 46′ S, 14° 20′ W Choćebuz (delnjoserbsce Chóśebuz, němsce Cottbus) je najwjetše město Delnjeje Łužicy a… |
mjez Choćebuzom a Picnjom na kromje brunicoweje jamy Choćebuz sewjer při zwjazkowej dróze 168 (Choćebuz–Bezkow) a železniskej čarje do Gubina a Frankobroda… |
přednoški a zarjadowanja. Serbski muzej je w nošerstwje města Choćebuz a so wot Załožby za serbski lud spěchuje. Oficialne stronki Serbskeho muzeja Choćebuz… |
krajnoradneho zarjada je Baršć. Wokrjes je so stworił ze starych wokrjesow Baršć, Choćebuz, Grodk a Gubin. Wokrjes Sprjewja-Nysa mjezuje z wokrjesom Wódra-Sprjewja… |
Łużyce, łaćonsce Lusatia inferior) je sewjerny dźěl Łužicy z hłownym městom Choćebuz a leži w zwjazkowym kraju Braniborska, zdźěla w Sakskej a w Pólskej. W… |
republice a město toho wutworichu so wobwody Podstupim, Frankobrod nad Wódru a Choćebuz. Ministerscy prezidenća po přewróće běchu Manfred Stolpe (1990–2002), Matthias… |
Łužicu do Zhorjelca. Čara spočina w Berlinje a wjedźe přez Parsk, Lubin, Choćebuz, Grodk a Hórku. Je 207 kilometrow dołha a bu w lětomaj 1866/67 natwarjena… |
kilometrow. Wona ma sydom wotjězdow: Bobolce (2), Wětošow (3), Choćebuz-zapad (4), Choćebuz-juh (5), Rogozno (6), Baršć (7) a Božemysle (8). Hač do 1990tych… |
sydlenskemu rumej. Přez gmejnu wjedźetej zwjazkowa dróha 169 (Choćebuz–Wikow) a železniska čara Choćebuz–Wulki Hojn. Na gmejnskim teritoriju, njedaloko Bobošojc… |
Braniborska techniska uniwersita (kategorija Choćebuz) Braniborska techniska uniwersita (BTU Choćebuz) je připóznata mała techniska slědźenska uniwersita a bu załožena 1991 w Choćebuzu jako jenička techniska… |
(Berlin–Drježdźany) a při železniskimaj čaromaj Falkenberg–Choćebuz a Wulki Hojn–Choćebuz. Ludnosć w Braniborskej po gmejnach dnja 31. decembra 2021 na… |
Neubrandenburg (03) Wobwod Podstupim (04) Wobwod Frankobrod (05) Wobwod Choćebuz (06) Wobwod Dźěwin (07) Wobwod Hala (08) Wobwod Jarobrod (09) Wobwod Gera… |
juhu Braniborskeje blisko hranicy ze Sakskej. Najblišej wulkoměsće stej Choćebuz něhdźe 40 kilometrow sewjerowuchodnje a Drježdźany něhdźe 60 kilometrow… |
Christiana Piniekowa (kategorija Wosoba (Choćebuz)) schójźeńk (zběrka tekstow), Choćebuz 2007 - Dolnoserbska literarna cytanka. 2. źěl, za sekundarny schójźeńk (zběrka tekstow), Choćebuz 2010 - wokognuśa nimjernosći… |
města při zwjazkowej dróze 97 su Kinspork, Njedźichow, Wojerecy, Grodk a Choćebuz. Zwjazkowa dróha 97 je 147 km dołha. Commons: Zwjazkowa dróha 97 – Zběrka… |
Luboraska hola markantnu krajinowu mjezu. We wuchodźe je dźensa brunicowa jama Choćebuz-sewjer kumštnje stworjena hranica Błótow. Commons: Błóta – Zběrka wobrazow… |
do gmejny Gołkojce. Leži sewjernje Gołkojc blisko něhdyšeho lětanišća Choćebuz-sewjer a ma něhdźe 300 wobydlerjow. Jako wuchadźišćo sydlišća płaći Cazowske… |
Rogozno móže być: měšćanski dźěl Choćebuza – hlej Rogozno (Choćebuz) wjes w gmejnje Kopańce, wokrjes Sprjewja-Nysa – hlej Rogozno (Kopańce)… |
wjace hač 3000 wobydlerjow. Z wulkim wotstawkom najwjetše město Łužicy je Choćebuz z nimale 100.000 wobydlerjemi, kotryž běše hač do lěta 2011 tež jeničke… |
Gołkojce. Leži tři kilometry sewjerozapadnje Gołkojc při železniskej čarje Choćebuz–Berlin a ma něhdźe 180 wobydlerjow. Po statistice Arnošta Muki měješe wjes… |