Mba'e ojehekáva Ñu rehegua - Vikipetã
Ndaipóri kuatiarogue eha "Ñu" Vikipetãpe.
Ñu (karaiñe'ẽme: campo, llanura) yvy perei oĩha kapi’ipe ha ka'avo, mymba okaru ha oikoha. Katu oĩ ipype yvyramáta pokãpokã ha kapi’ipe rovy’ũ.… |
Acosta Ñu ñorairõ. Upe ára 16 jasypoapy ary 1869-pe, ko’ẽtĩ rupi, ñorairõhára Triple Alianza-pegua osẽkuri Ka’akupégui Eusebio Ayala gotyo omuñávo ñane… |
Aka'ẽ ñu (karaiñe'ẽme: Urraca campestre) / (latinañe'ẽme: Cyanocorax cristatellus) ha'e peteĩ guyra oĩ Pindorama ha Paraguái, ha ambueva renda Voliviape… |
Arapasu ñu (Xiphocolaptes major) - (karaiñe'ẽme: trepatroncos colorado) ha'e peteĩ guyra juehegua oikovéva Argentina, Bolivia, Brasil ha Paraguái retãme… |
Ñu Vera ha Capitán Bado oĩ tava Paraguái retãme, tetãvore Amambaipe. Ko távape oiko 17.117 ava (2002 ary).… |
Párke Ñu Guasu ko párke oime tavaguasu Lúke-pe, oiméva Tetãvore Central kóva Paraguáipe, oñeguahẽ nungávo Aeropuerto Internacional Silvio Pettirossi-pe… |
(karaiñe'ẽme: Río) y ro'ysã osẽva yvy guýgui ha oñehẽva ysyry guasúpe, ikatu ohasa ñu ka´aguy rembe´y, hyepýpe térã tape ykére. Amasónas Parana Paraguái Tapajos… |
Ñemby Máto Gyróso ha'e peteĩ tetãvore Pindoráma retãme. Tavayguakuéra: 2 449 341 Táva guasuveva: Ñu guasu Ambue táva: Ponta Porã, Ndourados, Korumbá.… |
tetera'ãnga ha Tetã tetera'ãnga. Tembiecharãkuéra ikatu ha'e: Yvyty, Ysyry, Ñu, ha ambue. Pe tembikuaaty hérava Yvy apejekuaa oñemomarandu oimeraẽ Para tetera'ãnga… |
1869 - ary. Acosta Ñu ñorairõ - 16 jasypoapy. ...1868-1869-1870...… |
(karaiñe'ẽme: Pantano) ha'e tenda yitereíva ha ka'avo tenyhẽmbáva, yno'õicha, ñu y japyhýva. Guarani mombe'ugua'ukuérape upe Mbói tu'ĩ ha'e opa yno'õvúgua… |
umi mokõipa poteĩ tetã hekosãsóvagui oĩva pe Európa Joajúpe. Oĩ pe Panónia ñu guasúpe ha ijerére ojejuhu yvate gotyo Elovákia, Ukyáña ha Rrumáña ojejuhu… |
Moñái ha'e hina Tau ha Kerana memby mbohapyha. Mbohapy hague, umi ñu ha yvytu jara, ipokovivare ija'éva ha mondahare avei oñangareko.… |
(karaiñe'ẽme: Cabra) mymba okambúva, hague sỹi, hatĩ akua, isaraki eterei ha ikatu oiko ñu ha ogaháre. Ikatu ja’u ho’o, ikamby ha jaiporu avei ipirekue.… |
Ijerére ojejuhu yvate gotyo umi ñu Yno'õ Ypakarai rembe'ýre, kuarahyresẽ ngotyo ojejuhu upe ñu yvate Yvyku'i, ñemby gotyo umi ñu ha karugua Yno'õ Ypo'a rehegua… |
Tekoha renda oĩva va'erã tymba'aty, ka'avoty, yvypóra, yvy ape ysaja (ypa, ñu, ysyry), ára, yvyra ha yvyrekokuaa. Yvy Ára Wiki Commons oguereko ta'ãnga… |
Paraguái Ñorairõ (sección Acosta Ñu Ñorairõ) Grosso. Ary 1870, opa ko ñorairõ ha ndaipu'akái Paraguái. Ehecha: Acosta Ñu ñorairõ Upe ára 16 jasypoapy ary 1869-pe, ko’ẽtĩ rupi, ñorairõhára Triple… |
hab.) opytáva kuarahyresẽ-mbytépe ku retãme. Polóña rendakue oguereko heta ñu guasu yvate gotyo ha yvytyrysýi heta ñemby gotyo. Itavusu ha itáva orekovéva… |
football), ha vakapipopo ñembosarái. Ko ñoa’ãngatúpe oñemongu’eva’erã peteĩ manga ñu oñembosaraihápe, jyva ha po jeipuru’ỹme, ha oñemohendava’erã pe manga nde… |
Ynambu (lasioñe'ẽ: Phasianidae) guyra ndatuichaitéiva, ryguasu joguaha, oiko ñu, kokuere ha ka´aguyháre. Oĩ opáichagua: ynambu apeku'a, ynambu'i, ynambu tataupa… |