Ára pytu

Mba'e ojehekáva Ára pytu rehegua - Vikipetã

Hecha (20 mboyvegua) () (20 | 50 | 100 | 250 | 500).
  • Ára pytu michĩháicha
    Ára pytu (karaiñe'ẽme: atmósfera) niko umi pytundyry ha mba'etĩ oñuvãmbáva peteĩ yvága mba'e (mbyja, yvóra, mbyguai) ñande Yvýicha, umi pytundyry ojejuhúva…
  • Yvága michĩháicha
    ndaipóri ramo ára pytu yvoreva ijerére. Ndaipóri ramo ára pytu yvága niko hũite, upéicha ikatu ojehecha porã mbyjakuéra. Oĩramo ára pytu, ñande Yvýicha…
  • Mbyja michĩháicha
    hag̃ua. Peteĩ mbyja oguereko ipa'ũndýre pe mbyte (núcleo), ahoja (manto) ha ára pytu (atmósfera). Mbyjakuéra ikatu oiko 1.000.000 (peteĩ sua) térã 100.000.000…
  • Pyhare michĩháicha
    refracción ojapova ára pytu jahecha hag̃ua umi mba'ehendy ojapova kuarahy kóva okañy rire: krepúskulo vaspertino. Pe refracción ojapo ára ipukuve hag̃ua ha…
  • Anu michĩháicha
    Enlil ndive, yvytu ha ára pytu tupã, ha Enki ndive, yvy tupã. Ojejerovia ha'ehague tupãnguéra mburuvicha peteĩha ha itúva. Heta ára rire, ombuekovia chupe…
  • Chororo Monday michĩháicha
    25°33´40,6´´ijyvatékue; 54°38´00,1´´pukukue, ha ipe 9 hectárea rupi. Oñeñandu ára pytu media anual 21 ºC; ijyvatevéva oguahẽ 38 ºC ha mbovyvéva 0 ºC. Ojekuaa…
  • avei arovia. Hesu María nememby, moñepeteĩ. Ñandejára ypykue rembiapo rehe. Pytu Marangatu rembiapo rehe ñandéramo Ñandejára oñemoñáva kuñakarai María Marangatu…
  • Humaita michĩháicha
    Humaita (sección Ára pytu)
    ojupi jave, upévare tuicha mba’eva’ekue geopolítica ohasáva upérõ. EÁra pytu imarangatu, katuetéva ohechauka ha oñeñandu temperatura tropical, ohóva mínima…
  • Rovasapyrépe”. Rósa morotĩ ha'ehína ñembo'e pytu, rósa pytã ha'ehína myatyrõ pytu ha rósa itajusa'ýva katu ha'ehína ñembyasy pytu. Tupãsy María Rósa Rovasapyre Ndéve…
  • San Juan Ára michĩháicha
    oñemyendyha oñemombare ha oñembohetia’évo kuarahy pytu, sa’ive ojopéva upe jave, ára mbykyvehaguére. Jepémo San Juan ára ndaha’éi Guaranikuéra mba’eteete, ja’ekuaa…
  • oĩ MB: Yvága, yvy ha avei opaite hendápe P: Mávapa Tupã MB: Túva, Ta’ýra, Pytu Marangatu, mbohapy oñemopehẽ peteĩnte jey oiko. P: Mba’eichaitépa mbohapyvéva…
  • Te'õngue kã michĩháicha
    kuarahysẽ pegua omokã va'ekue he'õnguekuéra, ha imymbakuéra avei. Ára ro'yete ha pytu re'õ michĩetéva ikatu omokã peteĩ te'õngue. Techapyrãme upe yvytyrysýi…
  • Expedito michĩháicha
    Róma-re, peteĩ ára Tupã oñehenduka chupe ha Expedito oñandúkuri oikoseha cristiano-ramo. Upe jave oúkuri chupe peteĩ yryvu ha'éva aña pytu remimbou ojeruréva…
  • Yno'õ Ypakarai michĩháicha
    ojeporúva umi tembiapo ha pytu’õrã, turismo ha arte oñemotenonde ipype. Umi ára omoguahẽva arahaku, ko tenda hetaiterei imbohupa ha umi oguahẽva upe ysyry…
  • Crup michĩháicha
    ningo peteĩ mba'asy ñanemopytuhẽ asýva, oĩgui virus ombyaíva ñande pytu rape tuichavéva. Infección oĩva upépe, omboruru ñande ahy'o, ñanepytuhẽ jokóvo…
  • Guarani Ñe'ẽpukuaa michĩháicha
    = Ko karia'y oñeñapĩ Ro = Peru ho'u pohã iróva Rõ = Rejúrõ aháta nendive Pytu = Haimete ñandepytupa Pytũ = Ore róga iñipytũmba Aky = Che aipo'o umi yva…
  • Hose Marangatu michĩháicha
    Tupã remimbou ojehechauka Hosépe iképe ha he'i chupe Maria hyeguasuhague Pytu Marangatu rupive ha imemby oipysyrõtaha angaipágui opavavete itavayguápe…
  • rovyũ ysapy meme Pyhare pytu ndive oguejyva’ekue Kuarahy ojupívo omimbire Oryrýi ryrýi otyky mboyve Panambi sa’yju hese ojere ára mayma ikuápe oike ha oisyryku…
  • Tetãvore Sentral michĩháicha
    caracter colonial, oime 35 kilómetro Paraguaýgui. Oguahë ha oñeñandu ara ha yvy pytu arajhaku jave, oguahẽva 40ºC, ojupíva arahakueterei jave. Péicha Péicha temperatura…
  • Avakuaaty michĩháicha
    inandipáva ko'ág̃a, ndaikatuivéima ojepuru mba'everã, yvyku'ireíntema. Ára pytu jepe iñambuepa ha heta mymba omano ha oguéma ñande yvy ape árigui. Upéicha…
  • Tero-Téra Oñemoñe’ê: Arapytu, “Y” Etimología: ara + pytu; ára =tiempo, espacio, atmósfera; Pytu=aliento He’iséva: Yvytu vevúi omongu’éva ara ha oporomoingovéva
Hecha (20 mboyvegua) () (20 | 50 | 100 | 250 | 500).

🔥 Trending searches on Wiki Avañe'ẽ:

Jatevu2011Augusto Roa BastosPombéroDavid Abdón Galeano Olivera12 jasypaGuaraniTupãsy Ka'akupeUMunhwa Broadcasting CorporationRrúsia ondyry Ukyáña reheTuykiañe'ẽYpaneKurupíPoytugañe'ẽVikipetãKavajuMborayhuVakaYpakaraiPeru MoliniersGuarani Ñe'ẽpukuaaÑe'ẽpehẽtai oñemohendajeývaPirambujapeYsyry ÍndoRyguasu rupi'aKiritóval Kolõ oguahẽrõguare AmérikapeKuña ParaguáiMbyguaiChikunguñaMaranduVeinticinco de DiciembreÑe'ẽpykuaa Guaraníme1 jasyrundyAl JazeeraÑanduYgarataCristiano RonaldoKilogramoÑe'ẽrapokuaa GuaranímeGuyrakuéra réra guaraníme, tembikuaatyguápe ha karaiñe'ẽmeGuavijuMaltaReinaldo Julián Decoud LarrosaTujujuJopara (ñe'ẽ)Guasu pytãPara para'iKeranaMaliMondyikakuaaThomas EdisonThe CW Television NetworkTetãnguéra Yvýi1908VenésiaApe28 jasypoApiaRrumáñaZika Akãnundu1918AngolaJazzGuarani ha tupi1974EhítoSa'yKambyÑe'ẽ omýiva hendáguiTetãnguéra ÑembojoajuKáso ñemombe'uApere'a🡆 More