Mba'e ojehekáva Ára pytu rehegua - Vikipetã
¡Ehaimi kuatiarogue «Ára+pytu» Vikipetãpe!
Ára pytu (karaiñe'ẽme: atmósfera) niko umi pytundyry ha mba'etĩ oñuvãmbáva peteĩ yvága mba'e (mbyja, yvóra, mbyguai) ñande Yvýicha, umi pytundyry ojejuhúva… |
ndaipóri ramo ára pytu yvoreva ijerére. Ndaipóri ramo ára pytu yvága niko hũite, upéicha ikatu ojehecha porã mbyjakuéra. Oĩramo ára pytu, ñande Yvýicha… |
hag̃ua. Peteĩ mbyja oguereko ipa'ũndýre pe mbyte (núcleo), ahoja (manto) ha ára pytu (atmósfera). Mbyjakuéra ikatu oiko 1.000.000 (peteĩ sua) térã 100.000.000… |
refracción ojapova ára pytu jahecha hag̃ua umi mba'ehendy ojapova kuarahy kóva okañy rire: krepúskulo vaspertino. Pe refracción ojapo ára ipukuve hag̃ua ha… |
Enlil ndive, yvytu ha ára pytu tupã, ha Enki ndive, yvy tupã. Ojejerovia ha'ehague tupãnguéra mburuvicha peteĩha ha itúva. Heta ára rire, ombuekovia chupe… |
Chororo Monday (sección Ára pytu) 25°33´40,6´´ijyvatékue; 54°38´00,1´´pukukue, ha ipe 9 hectárea rupi. Oñeñandu ára pytu media anual 21 ºC; ijyvatevéva oguahẽ 38 ºC ha mbovyvéva 0 ºC. Ojekuaa… |
avei arovia. Hesu María nememby, moñepeteĩ. Ñandejára ypykue rembiapo rehe. Pytu Marangatu rembiapo rehe ñandéramo Ñandejára oñemoñáva kuñakarai María Marangatu… |
ojupi jave, upévare tuicha mba’eva’ekue geopolítica ohasáva upérõ. EÁra pytu imarangatu, katuetéva ohechauka ha oñeñandu temperatura tropical, ohóva mínima… |
Rovasapyrépe”. Rósa morotĩ ha'ehína ñembo'e pytu, rósa pytã ha'ehína myatyrõ pytu ha rósa itajusa'ýva katu ha'ehína ñembyasy pytu. Tupãsy María Rósa Rovasapyre Ndéve… |
oñemyendyha oñemombare ha oñembohetia’évo kuarahy pytu, sa’ive ojopéva upe jave, ára mbykyvehaguére. Jepémo San Juan ára ndaha’éi Guaranikuéra mba’eteete, ja’ekuaa… |
oĩ MB: Yvága, yvy ha avei opaite hendápe P: Mávapa Tupã MB: Túva, Ta’ýra, Pytu Marangatu, mbohapy oñemopehẽ peteĩnte jey oiko. P: Mba’eichaitépa mbohapyvéva… |
kuarahysẽ pegua omokã va'ekue he'õnguekuéra, ha imymbakuéra avei. Ára ro'yete ha pytu re'õ michĩetéva ikatu omokã peteĩ te'õngue. Techapyrãme upe yvytyrysýi… |
Róma-re, peteĩ ára Tupã oñehenduka chupe ha Expedito oñandúkuri oikoseha cristiano-ramo. Upe jave oúkuri chupe peteĩ yryvu ha'éva aña pytu remimbou ojeruréva… |
Yno'õ Ypakarai (sección Ára pytu) ojeporúva umi tembiapo ha pytu’õrã, turismo ha arte oñemotenonde ipype. Umi ára omoguahẽva arahaku, ko tenda hetaiterei imbohupa ha umi oguahẽva upe ysyry… |
ningo peteĩ mba'asy ñanemopytuhẽ asýva, oĩgui virus ombyaíva ñande pytu rape tuichavéva. Infección oĩva upépe, omboruru ñande ahy'o, ñanepytuhẽ jokóvo… |
= Ko karia'y oñeñapĩ Ro = Peru ho'u pohã iróva Rõ = Rejúrõ aháta nendive Pytu = Haimete ñandepytupa Pytũ = Ore róga iñipytũmba Aky = Che aipo'o umi yva… |
Tupã remimbou ojehechauka Hosépe iképe ha he'i chupe Maria hyeguasuhague Pytu Marangatu rupive ha imemby oipysyrõtaha angaipágui opavavete itavayguápe… |
Ore Remiandu Ñe'ẽ (sección ÁRA POTY) rovyũ ysapy meme Pyhare pytu ndive oguejyva’ekue Kuarahy ojupívo omimbire Oryrýi ryrýi otyky mboyve Panambi sa’yju hese ojere ára mayma ikuápe oike ha oisyryku… |
Tetãvore Sentral (sección Ára pytuho) caracter colonial, oime 35 kilómetro Paraguaýgui. Oguahë ha oñeñandu ara ha yvy pytu arajhaku jave, oguahẽva 40ºC, ojupíva arahakueterei jave. Péicha Péicha temperatura… |
inandipáva ko'ág̃a, ndaikatuivéima ojepuru mba'everã, yvyku'ireíntema. Ára pytu jepe iñambuepa ha heta mymba omano ha oguéma ñande yvy ape árigui. Upéicha… |