Mba'e ojehekáva Yva rehegua - Vikipetã
Ndaipóri kuatiarogue eha "Yva" Vikipetãpe.
yvyramáta yva ñambojoajúvo «'a» hérape, upéicha jareko tarumaite'a (tarumaite máta yva), guavirana'a (guavirana máta yva), ha heta ambuéva. Yva hína heñói… |
mba'ekuaa yvy ñeñotỹ hag̃ua. Ohechauka mba'eicha máva oñotỹ va'erã ka'avo ha yva ha ohechauka avei mba'eicha máva oñangareko va'erã tekoha ñemitỹva. Opa ava… |
Ky'ỹi (karaiñe'ẽme: ají) ka'avo yva tái, Amérika pegua. Yvypóra oipuru ky'ỹi yva oñembohe hag̃ua tembi'u.… |
Úva (categoría Yva) peteĩ yva ojeipurúva ojejapo hag̃ua víno. Oñeñotỹ parraltykuérape, okakuaa hikuái oñembyatypa, poteĩ térã amo 300 parral peteĩ apesãme. Ko yva ro’o imorotĩ… |
Tarumaite'a (categoría Yva) Tarumaite'a (karaiñe'ẽme: aceituna) yva michĩ tarumaite yvyra pegua. Europa ha Asia pegua. Ho'uveva tetã oĩ para yvy mbytépe irembe'y: Gyresia, Italia… |
ha'e peteĩ ta'ỹingue oje'úva, hatãva ha michĩva. Tembi'u porã Heta yva ta'ỹingue ambuéva oñemboherakatúva "yvapo": Tururi Yvapo Kuruguãi Yva Mbokaja… |
tembi'u mbaretemi, ka'avo ha so'o. Karu asaje: ka'arukue, oje'u sángui, yva, mbuja ha mbujape he'ẽ. Karu pyhare: pyharekue, oje'u jukyry, mbujape, so'o… |
oleracea) térã Yasa'i Jusara ha'e peteĩ ñana, ha avei pe yva he'ẽ yvyra mbokajaty yasa'i rehegua, yva pytã. Opuruva japo hag̃ua yasa'irykue ha heta he'ẽva… |
ryguasu rupi'a'ỹre, oguerekóva yva josopyre, yva rykue, y ha eiratã ñóntema. Syrykupyre'ẽ ndoguerekói kamby kyrakue, oguereko yva rykue ñónte. Syrykupyre'ẽ… |
Akaju (categoría Yva) latinañe'ẽ: anacardium occidentale) térã Aka'iu ha'e peteĩ ñana, ha avei pe yva nunga, yvyra akaju rehegua. Opuruva japo hag̃ua akajurykue, akajuĩ, ha heta… |
Kuvuasu (categoría Yva) Kuvuasu (karaiñe'ẽ: cacao / latinañe'ẽ: Theobroma cacao) ha'e peteĩ ñana, ha avei pe yva he'ẽ yvyra kuvuasu rehegua. Ha'ỹi opuruva japo hag̃ua chokora.… |
Arahaku (karaiñe'ẽme: Verano) hína peteĩva ary arajere umíva irundy pegua. Heta yva ñane retãme oĩ arahaku jave: sandia, anana, pakuri, parral.… |
rembi'urã, y ha yvy porã reheve ikatu okakuaa. Jepínte jajuhu ka'avo ra'ỹi yva ryepýpe, ha oĩ ka'avo ra'ỹi yvypóra ho'úva (avati mirĩ, arro, sóha, manduvi… |
Mamóne (categoría Yva) Mamóne (poytugañe'ẽ: mamão, lasioñe'ẽ: Carica papaya) ha'e yva. http://iguarani.com/… |
(Herbívoras) Okaru ka'avóre, yva ha yva ra'ỹire. So'o'uháva: (Carnívoras) Ho'u so'o. Opamba'e'uháva: (Omnívoras) Ho'u ka'avo, ka'avo ra'ỹi, yva, mu'ũ, so'o ha ojuhúva… |
Umi ta'ỹingue ha'e yva ro'o'ỹ oje'ukatúva. Omongaru porã ha ojejuhu opaite tetãme. Umi yva ta'ỹingue oje'úva ha'e: Manduvi guasu Kuruguãi Manduvi Yvapo… |
ha'e peteĩ tembi'u he'ẽ piro'yva ojejapova kamby, yva ha eiratã. Ikatu ojejapova chokora térã ambue yva ndie, tupi'a ha kamby rupi'are. Pyvupyre ha piro'y… |
Pakova'a (categoría Yva) pakova máta yva oje'ukuaáva oparupi yvy ape ári, iñepyrũme okakuaa Ñembykuarahyresẽ Ásia-pe ha upéi oñemosarambi oparupi yvy hakumívare. Yva ipuku ha ikarapãmíva… |
Korochire (karaiñe'ẽme: Zorzal, lasioñe'ẽ: Turdus) ha'e peteĩ guyra oikóva ha ojaitypóva ka'aguýre, ho'úva yva ha mymbachu'i kuéra.… |
Pykasu (karaiñe'ẽme: paloma) guyra hũngy, jeruti joguaha, ho'úva kóga ha yva ra'ỹi. Oĩ hesaitéva ha oĩ oñemongakuaáva ogaháre. Ko juehepehẽme ojejuhu… |