Mba'e ojehekáva Tekuái reko rehegua - Vikipetã
¡Ehaimi kuatiarogue «Tekuái+reko» Vikipetãpe!
Tekuái reko (karaiñe'ẽme: forma de gobierno) ha'e mba'éicha peteĩ tetã oñemohenda ha oporokuái, mba'éicha iléi guasu ojokuái ha omohenda iporokuái ipype… |
Amandajerape (categoría Tekuái reko) Amandajerape (karaiñe'ẽme: parlamentarismo) ha'e peteĩ tekuái reko oporavóva mburuvicharã (Tetã Ruvicha) tendota atýra amandaje rupive (Tetã Amandaje)… |
Porokuái peteĩme (categoría Tekuái reko) Porokuái peteĩme (karaiñe'ẽme: monarquía) ha'e peteĩ tekuái reko peteĩ Tetã pegua imburuvicha ha'éva: Peteĩnte ha ha'eño (ymaguare oĩ avei porokuái mokõime… |
Tekuái pavẽ peteĩme (karaiñe'ẽme: monarquía absoluta) ha'e peteĩ tekuái reko karai térã kuña ojokuáiva (mburuvichavete, rréi térã sãmbyhyhára) ojokuáipa… |
Mburuvicharape (categoría Tekuái reko) (karaiñe'ẽme: presidencialismo) ha'e pe tekuái reko ojejapóva tavakuairetãme, iléi guasu ojokuái peteĩ tekuái ñemohenda, pe Tetã Ruvicha, Tetã Amandaje… |
Mburuvichavy rape (categoría Tekuái reko) peteĩha oporokuái joajuhápe. Mburuvichavy rape oñemoambue tetã tetãme. Umi tavakuairetã oñesãmbyhy mburuvichavy rapépe: Tekuái reko Mburuvicharape Tetã… |
Aty ojokuaikuaáva peteĩnte (categoría Tekuái reko) Aty ojokuaikuaáva peteĩnte (karaiñe'ẽme: unipartidismo) ha'e peteĩ tekuái reko peteĩ aty ojokuaikuaáva mante oporokuaihápe, ha pe aty mante omotenonde… |
Jekopytyjoja (sección Jekopytyjoja reko) Jekopytyjoja térã Tetarãkuái ha'e peteĩ avano'õ jeiko reko, omohendáva tekuái, tekove aty tuichavéva jeporavópe. Ha'etehápe, jekopytyjoja he'ise tetãygua… |
rekuái tendota oisãmbyhýva tetãre ha'éramo peteĩ mburuvichavete ra'y. Ko tekuái reko heta ojejuhu Ára Mbyteguápe (sa'ary V guive sa'ary XV peve) ha upei amo… |
oguereko mburuvicharã ha mba'e jokuaiha ha sãmbyhyha. Avano'õ Tembiapo Tekuái reko Mburuvicharape Aty ojokuaikuaáva Wiki Commons oguereko ta'ãnga Jokuaikuaa… |
Jekopytyjoja tee'ỹ (karaiñe'ẽme: democracia representativa) ha'e peteĩ tekuái reko umi tetãygua oiporavohápe imburuvicharã ombuekovia hag̃ua chupekuéra… |
Porokuái milíko (karaiñe'ẽme: dictadura militar) ha'e peteĩ tekuái reko hatã ha mbarete, tetã ñuvãha imbokáva ojokuái pe Tetã Ruvicha, Tetã Amandaje,… |
Umi jekopytyjoja reko ko'ãgagua, tekuái reko ojokuáiva heta tetãnguéra, oñepyrũ saro'y XIX imbyte mokõime, oñepyrũvo upe jeporavo pavẽ (vóto opavavéva)… |
tapicha kuéra tetãgua rembipota kuéra tetãme guarã, ojapo ha omohenda tekuái reko, ha ojokuái tekorãndýre. Amandajerape Aty ojokuaikuaáva peteĩnte Aty… |
Jekopytyjoja tee (karaiñe'ẽme: democracia directa) ha'e peteĩ tekuái reko umi tetãygua ojokuáiva peteĩ tetã amandaje rupive. Umi amandaje tetãygua pegua… |
Micronesia) ha'e peteĩ tetã hekosãsóva ypa'ũ opytáva Mikyonésia rendápe, tekuái reko ha'éva tavakuairetã ñembyatypyre jekopytyjojáva. Tekuáipe, iñembyatypyre… |
oñepyrũva ára 8 jasypo ary 1948-pe, ha'e hag̃ua peteĩ amandaje guasu oiporavóva tekuái mba'e heta tetãme guarã, ojapo hag̃ua peteĩ ñemongeta hekokatúva opa tetã… |
jerovia ha Ingyatérra reko me'ẽ —heta tetã oparupi oipuru akue heko me'ẽ ypykatu rupáicha— upéicha avei amandajerape (peteĩ tekuái reko oporavóva mburuvicharã… |
ohechakuaávo teko marangatu, omoañetepotávo tekosãoeỹ, joja ha tekokatu omoañetévo tekuái tetãygua remoĩmbõva, tembijokuái rupiguáva, omonguoeéva tetãygua voi ha… |
Golpe de Estado (categoría Tekuái reko) omoĩ katuete hag̃ua ñesãmbyhy pyahurã, ojapóvo upéicha ojoko hetã rekorã ha reko me'ẽ oipe'águi hetã ruvicha. Golpe de Estado niko nde'iséi ñepu'ã, ñorairõ… |