Mba'e ojehekáva Sa'y rehegua - Vikipetã
Ndaipóri kuatiarogue eha "Sa'y" Vikipetãpe.
Sa'y niko mba'éichapa yvypóra ha mymbakuéra ohecha tesape umi mba'ekuéra rehe, peteĩ mba'eandu techa rehegua ojejapóva apytu'ũme. Oĩ mbohapy "sa'y tenondegua"… |
Sa'y Tata herava avei Tatasa'y ha'e peteĩ sa'y tataicha. Jehe'a sa'yju ha Pytã'yju.… |
Itaju, hérava avei sa'y itajúva, ha'e peteĩ sa'y ojehecháva oñembojehe'ávo sa'yju ha pytã'yju. Ko sa'y réra ou upe kuarepotígui itaju, ojeheróva avei… |
Pytã'yju (ojegueraha jey Narã (sa'y) guive) Pytã'yju herava avei Narãsa'y ha'e peteĩ sa'y. Narãicha. Jehe'a pytã ha sa'yju.… |
Hovy (categoría Sa'y) Hovy, tovy, rovy oĩ ko sa'y. Okove peteĩgua opaite sa'y. Techapyrã parana ypa yvága… |
Pytã (categoría Sa'y) Pytã oĩ ko sa'y. Okove peteĩgua opaite sa'y. Techapyrã rosa tuguy… |
Hovyũ (categoría Sa'y) Hovyũ, tovyũ, rovyũ, sa'yky oĩ ko sa'y. Okove peteĩgua opaite sa'y. Techapyrã ka'a ka'aguy togue… |
Hũ (categoría Sa'y) Hũ (karaiñe'ẽme: negro) oĩ ko sa'y. Pe sa’y hũ oñembojoaju jepi ñemano térã ñembyasy. Techapyrã pyhare… |
Morotĩ (categoría Sa'y) Morotĩ (karaiñe'ẽme blanco) ha'e peteĩ sa'y. Techapyrã yrypy'a… |
Sa'yju (categoría Sa'y) Sa'yju (Karaiñe'ẽme amarillo) ha'e peteĩ sa'y. Techapyrã kuarahy kuraire… |
Tatatendy ha'e peteĩ Apỹi Kimi rehegua, mba'etĩ Marangatu, ndoguerekói sa'y.… |
Hũngy (categoría Sa'y) Hũngy oĩ ko sa'y.… |
Tatapu'ã'ỹ ha'e peteĩ Apỹi Kimi rehegua, Mba'etĩ Marangatu, ndoguerekói sa'y ha hi'átomokuéra ha'e 18.… |
Samario ha'e peteĩ apỹi kimi rehegua, morotĩ ha sa'y kuarepoticha. Átomo mba'era'ã ha'e 62.… |
ndohecháiva mba'eve térã sa'imínte ohecha (ohechakuaánte mba'ekuéra ysaja ha sa'y). Py'ỹinte tapichakuéra itujamíva hesa rasy ha ndohechavéi (techapyrã, umi… |
Europio ha'e peteĩ apỹi kimi rehegua, morotĩ ha sa'y kuarepoticha. Átomo mba'era'ã ha'e 63. Paul Emile Lecoq de Boisbaudran ojuhu pe Europio 1890-pe. Itéra… |
Tovykangy (categoría Sa'y) Tovykangy, rovykangy, hovykangy oĩ ko sa'y. Techapyrã yvága… |
Pytãngy (categoría Sa'y) Pytãngy oĩ ko sa'y. Techapyrã tajy… |
Aguara (karaiñe'ẽme: Zorro) ko mymba okaru michĩ ha ipire sa'y narã.… |
Mborevi (karaiñe'ẽme: Tapir) oĩ ko mymba tuicha okambúva, ko mymba pysã namomokõiva. Mborevi okaru ka'a ha ambue kapi'i. Pire mborevigua sa'y hũngy.… |