Mba'e ojehekáva Mburuvi rehegua - Vikipetã
Ndaipóri kuatiarogue eha "Mburuvi" Vikipetãpe.
Rrúsia Mburuvi Vyretáña Mburuvi Rróma Mburuvi Hyãsia Mburuvi Peteĩha Epáña Mburuvi Poytuga Mburuvi Noruéga Mburuvi Áuteria Mburuvi Suésia Mburuvi Hapõ Mburuvi… |
Rróma Mburuvi (Latinañe'ẽme: Imperium Romanum) ha'e akue tetã hekosãsóva mbohapyha Rróma avano'õ rembiasakue pukukuévo Ára Ymaguarépe, ou Rróma Tavakuairetã… |
Ojehero ko'ãga Mburuvi visantíno upe Rróma Mburuvi vore kuarahyresẽygua oiko Ára Mbytegua pukukuévo ha oñepyrũ meve Renacimiento, upe he'ise ary 395 guive… |
Mburuvi otománo (Tuykiañe'ẽme: Osmanlı İmparatorluğu térã Osmanlı Devleti), ojehero tee Tetã Otománo Yvateasy, ha'e akue peteĩ Tetã ijypykue opaichaguáva… |
Mongólia Mburuvi ha'e akue pe tetã ijyvy apekue tuichavéva mokõiha opaite umi tetã ambuéva oiko va'ekue apytépe ha pe mburuvi tuichavéva ijyvyy oñemyasãimbáva… |
Vyretáña Mburuvi (Ingleñe'ẽme: British Empire) ha'e akue opaite umi yvy pehẽngue, kolóña, tetã mo'ãmbyre ha tekoha ambuéva oĩ Tavetã Joaju poguýpe saro'y… |
Rróma ha Heymáña Mburuvi Marangatu (Alemañañe'ẽme: Heiliges Römisches Reich Deutscher Nation; Lasioñe'ẽme: Sacrum Romanum Imperium Nationis Germanicæ)… |
Pindoráma Mburuvi (Império do Brasil, poytugañe'ẽme) ha (Imperio del Brasil, karaiñe'ẽme) ha'e peteĩ tetã oĩ va'ekue ary 1822 ha 1889 mbytépe, oúva Pindoráma… |
Mali Mburuvi ha'e akue peteĩ tetã ymaguare Áfrika Kuarahyreikeguápe oiko arykuéra 1235 ha 1645 mbytépe. Ko tetã niko mandingakuéra rekoha tee ha oñepyrũ… |
yvy niko mburuvi opichagua rekoha: Suméria , Akádia, Mburuvi asírio, Vavilónia Mburuvi ha Mburuvi Kaliháto Abasigua, Mburuvi akeménida, Mburuvi Masendóña… |
oñemopyendárõ guare peteĩ Rróma ha Heymáña Mburuvi Marangatu retãvore. Ñemoñare Habsburgo ohupi rire mburuvi sãmbyhýpe amo ary 1278, oiko chugui peteĩ… |
Tuicháva, Mburuvi seléusida, Mburuvi kushán, Kalifáto omeya, Mongólia Mburuvi, Ahyganitã Mburuvi, Síki Mburuvi ha Vyretáña Mburuvi. Omba'apoite rire umi ohekáva… |
Constantinopla (categoría Mburuvi visantíno) niko heta mburuvi itavusu: Rróma mburuvi (330-395), Mburuvi visantíno (395-1204 ha 1261-1453), Mburuvi latíno (1204-1261) ha ipahápe Mburuvi otománo (1453-1922)… |
Lídia, Urartu, Asíria, Péysia Mburuvi, Gyrésia Ymaguare, Rróma Mburuvi, Mburuvi Visantíno, Mburuvi Selujúsida, Mburuvi Otománo, upéicha avei yvy ojehechahápe… |
Epáña Mburuvi ha'e akue aty ojejapóva umi yvy Epañaguágui oisãmbyhýva chupekuéra umi Ñemoñanga Hispanika umi sa'ary XVI ha XX.… |
kuarahyreikégua’; Vereve ñe'ẽme: ⵎⵓⵔⴰⴽⵓⵛ Murakuč 'Tupã retã') —héra tee hína Mburuvi Marruéko ha'e peteĩ tetã hekosãsóva ojejuhúva Mageréve-pe, Áfrika ipehẽngue… |
mburuvi ambuéva ipoguýpe. Tajikitã yvy apekuére ohasa mburuvi ha avano'õ opaichagua, umíva mbytépe oĩ Akeméne mburuvi, Sasã mburuvi, Mongólia mburuvi… |
Hapõ Mburuvi (Hapõñe'ẽme:大日本帝国) (1868-1947) ha'e kuri peteĩ tetã ko'ágã ha'éva Hapõ, ko mburuvi ojejapo Meiji ñemyatyrõ rire ary 1868-pe ha opa 1947-pe… |
he'iséva 'Mburuvi Mbohapyha' térã 'Tavetã Mbohapyha'. Alemáña mburuvi peteĩha ha'e akue upe Rróma Mburuvi Marangatu. Upe mokõiva ha'e Alemáña Mburuvi ary 1871… |
Aty peteĩva, upe Joaty Mbohapýva oreko va'ekue ipype umi Mburuvi Mbytegua: Alemáña Mburuvi ha Áuteria-Hungyria. Itália, oĩ va'ekue Joaty Mbohapývape… |