Mba'e ojehekáva Hovy rehegua - Vikipetã
Ndaipóri kuatiarogue eha "Hovy" Vikipetãpe.
Hovy, tovy, rovy oĩ ko sa'y. Okove peteĩgua opaite sa'y. Techapyrã parana ypa yvága… |
Mbói hovy pea ko mbói oporosu'uramo ndoporojukai opytaramo jepe hasy hembisu'ukue oĩramo jepe oimo'ãva oporojukane hag̃ua. Peva ko mbói pya'e otyryry ha… |
Gua'a hovy (karaiñe'ẽme: guacamayo azul) - (Anodorhynchus hyacinthinus) ha'e peteĩ guyra gua'a juehegua, juehepehẽ Psittacidae pegua. Oikove ka'aguy guasu… |
Anambe hovy (karaiñe'ẽme: Anambé verdoso) / (latinañe'ẽme: Pachyramphus viridis) ha'e peteĩ guyra oĩ Pindorama, Paraguái, Volivia, Argentina, Gujána, Venesuéla… |
Ko arapasu hovy (karaiñe'ẽme: trepador pardo) - (Dendrocincla turdina), ha'e peteĩ guyra juehegua, juehepehẽ Furnariidae pegua. Ko guyra oikove kuarahyresẽ… |
Teju hovy (lasioñe'ẽ: Ameiva) ipire hovyũ, oñani pya’e, ojo’o yvy ikuararã ha upépe oñembohaity.… |
Mberu oĩ opaichagua. Ikatu michĩ térã tuicha, ikatu ipara, sa'yjuvy térã hovy. Mberu michĩrõ nde'iséi umíva mberu ra'yha, umíva michĩta omano meve ha umi… |
sa'y ambuéva opaichagua, umi mbohapy niko pytã, hovy ha sa'yju. Sa'y herakuãvéva: Pytã Tovy, rovy, hovy Morotĩ Hũ Sa'yju Tovyũ, rovyũ, hovyũ Sa'yky Pytãngy… |
Gua'a (karaiñe'ẽme: loro, lasioñe'ẽ: Psittaciformes) oĩ ko guyrakuera aty trópikaeteva. Gua'akuéra: gua'a pytã gua'a sa'yju chorao ararã gua'a gua'a hovy… |
mbohapy tysýi mboyke ijojáva: peteĩ pytã (tekojoja), morotĩ (py’aguapy) ha hovy (sãso). Avei oguereko mokõi Tetã ra’ãnga ojoja’ỹva: peteĩ tenondépe he’iva… |
mbohapy tysýi mboyke ijojáva: peteĩ pytã (tekojoja), morotĩ (py'aguapy) ha hovy (sãso). Avei oguereko mokõi Tetã Ta'anga ojoja'ỹva: peteĩ tenondépe he'íva… |
oñembojoaju umi eleménto rehe oĩva ára pytúpe, upévare ñande yvága niko hovy, oikévo kuarahy, yvága sa'y oñemoambue, kuarahy resape oñemomichĩgui. Yvága… |
puku ha hesa ijerére imorotĩ. Hete hovyũ hína ha iñakã hovy. Oiko avei ko guyra ipyti'a rague hovy, hákatu ojehechavéva isa'yjuha térã hovyũha. Wikimedia… |
ipara’i, hete puku, hetyma mbyky mimi, ojupikuaa yvyra rakãre. Huguái puku ha osorei. Ho’u yva’a ha mymba rupi’a. Oñemoña hupi’águi. Teju guasu Teju hovy… |
Oiko ka'aguy. Aka'ẽ para ihete ha'e sa'yju, ijatukupe ha'e hovy ha iñakã ha'e sa'y hũ ha hovy avei, heta haguere ndive. Wikiespecies oguereko peteĩ kuatiarogue… |
opaichagua, ojejuhu heta tatarapo ha dióxido de carbono, upévare ñande yvága hovy. https://drive.google.com/file/d/1oB1En_ITM7xgSKMtn2WjL5RRd6MvQB3b/view Paraguái… |
tapiti, kapi'yva, vaka ra'y ha hetave mba'e. Oĩ umi yvyra rakãre oikóva, mbói hovy, umíva ho'u guyra térã hupi'a ha opa mba'e oikovéva ojuhúva. Mbói ndoisu'úi… |
Argentinape. Oiko ka'aguy Atlántiko pegua. Akãvotõ hete ha'e hovy, hũ térã sa'ypara, ha iñakã ha'e sa'y hovy térã hũ heta haguere ndive. Wikiespecies oguereko peteĩ… |
(karaiñe'ẽme: luciérnaga) oĩ ko mymba michĩ. Okaru ka'a. Muã oko ka'aguype. Mymbagua tendy hovy pyhare. Mymba'i ikangue'ỹva, oiko tyryryhápe ha yvy guýpe.… |
Umi hakã’i ikarẽ, hatĩmba. Hogue hovy kangy. Ipire korócho anambusu, hape’ipa ha ojei rei, Ipotuy morotĩ ha hovy, hi’a hyru hũmipe ha ojepokapáva. https://cvc… |