Mba'e ojehekáva C rehegua - Vikipetã
Ndaipóri kuatiarogue eha "C" Vikipetãpe.
Tai C ha'e tai mbohapyha, pundie mokõiha latinañe'ẽ achegety pegua ha opa nunga ñe'ẽme ijachegety, karaiñe'ẽ achegety avei. Avañe'ẽ achegety ndoguerekói… |
peteĩ tendápe ha mba'yrúpe, ipotĩramo nahyakuãi, ava ha mymba omboy'u oikove hag̃ua ha ka'avokuéra oikotevẽ okakuaa hag̃ua. Yvýpe 0 °C oĩ ko yrypy'a… |
mba'epytu porã oĩ 36 ha 37 °C mbytépe 38 °C (akãnunduvevúi): akãnundu ojupivéva 37 °C ári hákatu ndohasái 38 °C 24 aravo jave 39 °C: hete hy'áieterei ha ipytã… |
Washington D.C. ha'e niko Tetãvore Joapykuéra tavusu. Ojeheróva "distrito federal". Tavayguakuéra: 591.833… |
Ary 1 ha'e peteĩ ary oúva'ekue 1 a.C rire ha 2 mboyve. Ojejapo Rréino Aksum Etiopíape. Amanishajeto, rreina Kush-gua, omano Nuvia-pe. Imemby Natakamasi… |
(Helinikañe'ẽ: Ἰησοῦς, translit. Iesous; Evréo ñe'ẽ: ישוע, translit. Yēšū́aʿ; c. 4 Kmb – c. 30/33 Kr) hérava avei Hesu Nasaregua ha Hesu Kirito, ha'e vaekue peteĩ… |
poteĩ tetyma, umi mymba ipy apytimby ambuéva ipy ha hetyma hetave. Brusca, R. C. & Brusca, G. J., 2005. Invertebrados, 2ª edición. McGraw-Hill-Interamericana… |
oĩme ýre térã yvýre. Pujase'orekóva Okambúva Pira Guyra Otyryrýva Brusca, R. C. & Brusca, G. J., 2005. Invertebrados, 2ª edición. McGraw-Hill-Interamericana… |
ndoguerekói mimbi. Opaháime kuarepoti'ỹ ha'e mba'etĩ. Tatavevýi (H) Tatapỹi (C) Nitróheno (N) Tatarapo (O) Flúor (F) Fósforo (P) Itaysy (S) Tatahovy (Cl)… |
Yrypy'a (karaiñe'ẽme: Hielo) oĩ ysaja ygua jave temperatura oĩ karape 0 °C térã 273,15K. Hyjúi yrypy'a… |
ambue ñe'ẽme ipu hechauka He, avañe'ẽicha, Rromapeguañe'ẽ aty ndoipuru ko tai, karaiñe'ẽme, poytugañe'ẽme, hyãsiañe'ẽme ha ambueva, ko ñe'ẽ oipuru tai C.… |
Yayoi rehegua (sa ro'y III a.C. – sa ro'y II d. C. ) Techapyrã ñepyrũgua hapõñe'ẽ ñe'ẽhára aty rehegua osẽva'ekue saryty VIII d.C.-pe. Hapõñe'ẽ ymaguare arapa'ũ… |
ko yvy. Arahakukue katu 22 °C rupi, verano-pe 37 °C guvi 40 °C rupive, ikarapeve katu Araro’ýpe ohupyty 5 °C guvie 2 °C peve .Oky 1334mm ary jave, jasykuéra… |
Mba'epytu Antártida-pe ohupytýma -89,2 °C, jepivénte jasypokõi jasyporundy apytépe (ho'ysãvéva) ohupytymeme -63 °C. Amo ary 2016 jave, oiko va'ekue 135 tapicha… |
peteĩ yvytypóre. Omondyryrývo pe yvy ápe hakuite ha ohupyty amo 700 °C guive 1.200 °C peve. Yvytypo ñehẽngue ikatu opoi láva michĩmi osyrymíva yvyty apére… |
yvyratápe, osẽ rire okápe héra lava. Magma hakuiterei hína, oĩ 700 °C guive amo 1300 °C peve. Agueda, J.; Anguita, F.; Araña, V.; López Ruiz, J. y Sánchez… |
Ándes-pe, Perũ ha Ekuator apytépe. Kokue peteĩhanguéra oiko 5000 a.C. guive 3000 a.C. peve. Kalo Linnéo ohai Nicotiana tabacum, Species Plantarum-pe 1:… |
ha ymaguare oguereko akue 21 tai añónte ha ko'ãga oguereko 26 tai. A, B, C, D, E, F, G, H, I, J, K, L, M, N, O, P, Q, R, S, T, U, V, W, X, Y, Z. Wikimedia… |
porãve hag̃ua peteĩ mba'e ojekuaamíva. Teichmann, Jenny; Evans, Katherine C. (1999) (en inglés). Philosophy: A Beginner's Guide. Blackwell Publishing… |
Ymaguare, peteĩ gramo ha'e 1 centímetro cúbico pe y másagui oikóvo 3,98 °C, ha ko'ãga ha'e vore 1000 peteĩ kilogramo pegua. 1 g = 0,001 kg = 10−3 kg… |