Mba'e ojehekáva Ava rehegua - Vikipetã
Ndaipóri kuatiarogue eha "Ava" Vikipetãpe.
Yvypóra (lasioñe'ẽ: Homo sapiens), ojeikuaáva avei ava, tapicha térã tekove ramo, ha'e peteĩ Primates juehegua ha'éva umi Hominidae atyguáva. Yvypóra… |
Ava rague.… |
Ava guarani ha´éva ypyguakuéra aty Guarani oikovéva hína tetã Argentína, Paraguái ha Volíviape.Héra ambue ha´éva hína guarani "chiriguáno". Ko´ãga, oĩ… |
Kóva niko tysýi ohechaukáva tetãnguéra ava hetakue rehe, ary 2020-pe. http://g1.globo.com/mundo/noticia/posse-de-donald-trump-como-presidente-dos-eua-fotos… |
Arandupy (ojegueraha jey Ava rembiapo guive) ijapaite ava rembiapokue: jeroviapy, jepokuaa, ñe'ẽ ha ambuéva. Tembiapo ha'eha opa mba'e iporãmívante, ava rembiapokuéva, peichahápe, oje'e ava hembiapokatúva… |
Chiripa, apytare, ñandéva (karaiñe'ẽme: Chiripá) ava guarani aty réra.… |
ojoguáva ava apytu'ũre oheka hag̃ua mba'e porãvéva. Opa mba'e jeikove'ỹ omba'apóva tee oguereko hína ava japopyre arandu. Ojepuru heta ava japopyre arandu… |
he'õ, osyrýva térã ono'õva peteĩ tendápe ha mba'yrúpe, ipotĩramo nahyakuãi, ava ha mymba omboy'u oikove hag̃ua ha ka'avokuéra oikotevẽ okakuaa hag̃ua. Yvýpe… |
ha'e pe peteĩha tuichaveva ha oguereko 733 391 ava ojapova chupe pe tetãvore 47° sa'iveva oguerekóva ava. Itavasu ha'e Jeneau ha pe táva tuichaveva katu… |
Káldo ava (karaiñe'ẽme: Caldo Avá) tembi'u ojejapóva chúragui, vaka ryepypeguarégui, Oñemoĩ avei ipype opáichagua tembi’ũ ñemboheha.… |
ha avañe'ẽ. 94 % mitãnguéragui orekóva 15 ary Paraguáipe omoñe'ẽkuaa ha ava oiko haimete 78,1 ary peve ha'éicha CIA World Factbook. Oime tenda 98-pe… |
40 994 km² ha oikovy 800 000 ava. Vutã oñemboja'o mokõipa tetãvorépe. Vutã ypykue oñepyrũ saro'y VIII-pe ñande árape ava Tíbetgua omoinge aja vudarape… |
Castellano) ha'e peteĩ ñe'ẽ Europa pe ojeipurúva ojehesa'ýijo haguã ambue ava kuera upe rupi guáva. Ha'e avei Tetãnguéra Joaju ñe'ẽ. Kuatiahaipyre ypykue… |
Oĩ ko Kyoasia Europape tetã. Ñe'ẽ: kyoasiañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Sagyev Tavayguakuéra: 4.494.749 ava.… |
Oĩ ko Kazajistán Europape ha Asiape tetã. Ñe'ẽ: kazajiñe'ẽ, rrusiañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Astana Tavayguakuéra: 15.233.244 ava.… |
Oĩ ko Vugaria Europape tetã. Ñe'ẽ: vugariañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Sopia Tavayguakuéra: 7.385.367 ava. Vugaria ha'e peteĩ tetã raquelitoiterei… |
Oĩ ko Sérevia Europape tetã. Ñe'ẽ: seviañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Belyrat Tavayguakuéra: 9.396.411 ava.… |
Oĩ ko Yvate Masendoña) Europape tetã. Ñe'ẽ: masendoñañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Syopje Tavayguakuéra: 2.050.554 ava.… |
Oĩ ko San Marino Europape tetã. Ñe'ẽ: italiañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Táva San Marino Tavayguakuéra: 28.561 ava.… |
(karaiñe'ēme: Madagascar) ha'e peteĩ tetã oĩva Áfrikape. Itáva guasu ha'e Antananarivo. Oguereko 20 042 551 ava ha oñe'ẽ Hyãsiañe'ẽ ha Mandagakañe'ẽ.… |