Ava

Mba'e ojehekáva Ava rehegua - Vikipetã

Ndaipóri kuatiarogue eha "Ava" Vikipetãpe.

Hecha (20 mboyvegua) () (20 | 50 | 100 | 250 | 500).
  • Yvypóra michĩháicha
    Yvypóra (ojegueraha jey Ava guive)
    Yvypóra (lasioñe'ẽ: Homo sapiens), ojeikuaáva avei ava, tapicha térã tekove ramo, ha'e peteĩ Primates juehegua ha'éva umi Hominidae atyguáva. Yvypóra…
  • Tague michĩháicha
    Ava rague.…
  • Ava guarani ha´éva ypyguakuéra aty Guarani oikovéva hína tetã Argentína, Paraguái ha Volíviape.Héra ambue ha´éva hína guarani "chiriguáno". Ko´ãga, oĩ…
  • Tetãnguéra rysýi ava hetakuére michĩháicha
    Kóva niko tysýi ohechaukáva tetãnguéra ava hetakue rehe, ary 2020-pe. http://g1.globo.com/mundo/noticia/posse-de-donald-trump-como-presidente-dos-eua-fotos…
  • Arandupy (ojegueraha jey Ava rembiapo guive)
    ijapaite ava rembiapokue: jeroviapy, jepokuaa, ñe'ẽ ha ambuéva. Tembiapo ha'eha opa mba'e iporãmívante, ava rembiapokuéva, peichahápe, oje'e ava hembiapokatúva…
  • Chiripa, apytare, ñandéva (karaiñe'ẽme: Chiripá) ava guarani aty réra.…
  • Ava japopyre arandu michĩháicha
    ojoguáva ava apytu'ũre oheka hag̃ua mba'e porãvéva. Opa mba'e jeikove'ỹ omba'apóva tee oguereko hína ava japopyre arandu. Ojepuru heta ava japopyre arandu…
  • Y michĩháicha
    Y
    he'õ, osyrýva térã ono'õva peteĩ tendápe ha mba'yrúpe, ipotĩramo nahyakuãi, ava ha mymba omboy'u oikove hag̃ua ha ka'avokuéra oikotevẽ okakuaa hag̃ua. Yvýpe…
  • Aláka michĩháicha
    ha'e pe peteĩha tuichaveva ha oguereko 733 391 ava ojapova chupe pe tetãvore 47° sa'iveva oguerekóva ava. Itavasu ha'e Jeneau ha pe táva tuichaveva katu…
  • Káldo ava (karaiñe'ẽme: Caldo Avá) tembi'u ojejapóva chúragui, vaka ryepypeguarégui, Oñemoĩ avei ipype opáichagua tembi’ũ ñemboheha.…
  • Paraguái michĩháicha
    Paraguái (sección Ava)
    ha avañe'ẽ. 94 % mitãnguéragui orekóva 15 ary Paraguáipe omoñe'ẽkuaa ha ava oiko haimete 78,1 ary peve ha'éicha CIA World Factbook. Oime tenda 98-pe…
  • Vutã michĩháicha
    40 994 km² ha oikovy 800 000 ava. Vutã oñemboja'o mokõipa tetãvorépe. Vutã ypykue oñepyrũ saro'y VIII-pe ñande árape ava Tíbetgua omoinge aja vudarape…
  • Epañañe’ẽ michĩháicha
    Castellano) ha'e peteĩ ñe'ẽ Europa pe ojeipurúva ojehesa'ýijo haguã ambue ava kuera upe rupi guáva. Ha'e avei Tetãnguéra Joaju ñe'ẽ. Kuatiahaipyre ypykue…
  • Koroásia michĩháicha
    Oĩ ko Kyoasia Europape tetã. Ñe'ẽ: kyoasiañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Sagyev Tavayguakuéra: 4.494.749 ava.…
  • Kasahitã michĩháicha
    Oĩ ko Kazajistán Europape ha Asiape tetã. Ñe'ẽ: kazajiñe'ẽ, rrusiañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Astana Tavayguakuéra: 15.233.244 ava.…
  • Vugária michĩháicha
    Oĩ ko Vugaria Europape tetã. Ñe'ẽ: vugariañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Sopia Tavayguakuéra: 7.385.367 ava. Vugaria ha'e peteĩ tetã raquelitoiterei…
  • Sévia michĩháicha
    Oĩ ko Sérevia Europape tetã. Ñe'ẽ: seviañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Belyrat Tavayguakuéra: 9.396.411 ava.…
  • Yvate Masendóña michĩháicha
    Oĩ ko Yvate Masendoña) Europape tetã. Ñe'ẽ: masendoñañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Syopje Tavayguakuéra: 2.050.554 ava.…
  • San Maríno michĩháicha
    Oĩ ko San Marino Europape tetã. Ñe'ẽ: italiañe'ẽ. Itavaguasu ha'ehína: Táva San Marino Tavayguakuéra: 28.561 ava.…
  • Mandagaka michĩháicha
    (karaiñe'ēme: Madagascar) ha'e peteĩ tetã oĩva Áfrikape. Itáva guasu ha'e Antananarivo. Oguereko 20 042 551 ava ha oñe'ẽ Hyãsiañe'ẽ ha Mandagakañe'ẽ.…
  • Ava: Tero - Téra Oñemoñe’ê: Ava Etimología: He’iséva: téra ava, yvy póra; kuimba’e; karai. Che rapicha ava che pytyvõ kuehe tapépe ha’áramo. Ñe’ẽtéva ñemosusũ:
Hecha (20 mboyvegua) () (20 | 50 | 100 | 250 | 500).

🔥 Trending searches on Wiki Avañe'ẽ:

Vienã ñorairõChíleMbohapyÑe'ẽngáraCYvyraEstambulGyrésia YmaguareKa'avoArahaku áraJasypoapyKurusu ÁraKorean Broadcasting SystemÑanduti kundaháraVyretáña Guasu1922Josefina PláLóndyreJoaty SoviétikoTomáteChororoHapõ MburuviIsaac NewtonArasaTekoha'ãngandy ta'angambyrýguiVy'aKarai OctubreAmérika Retãvorekuéra Joaju2004Subgrupo galisia-poytugañe'ẽItakyraÑoha’ãngaoSS marschiert in FeindeslandRróma ha Heymáña Mburuvi MarangatuToni Ortiz MayansArtesanía indígena ParaguaipeAva japopyre aranduArandukaTuguyasukaKambyrujere2003Tekove ñemoambueTeerãTerereChákoKalifórniaRyguasuÑembojoja1812So'o apu'aMax WeberVillarrikaKYvapytãPaláuXParĩGyresiañe'ẽ1927IrundykejojatyGuarani Ñe'ẽtekuaaArapokõindy MarangatuÑongatuitaÑe'ẽpotyMoñáiTekoha'ãngaty ta'angambyryguiTeodoro Salvador MongelosPeru MoliniersPombéroGuarani Hai'ymakuaatyTekohaRudi TorgaEiratãIrũjoaEl SalvadorKa'aguy🡆 More