Rézilta di sasé pou « Létchopi » — Wikipédja
I ka ègzisté oun paj nonmen « Létchopi » asou sa wiki. Wè égalman ròt rézilta di zòt sasé.
Létchopi, an fòrm lonng Répiblik démokratik fédéral di Létchopi, an anmarik Ītyōṗṗyā, ኢትዮጵያ ké ye-Ītyōṗṗyā Fēdēralāwī Dīmōkrāsīyāwī Rīpeblīk, የኢትዮጵያ ፌዴራላዊ... |
Éritré, an form long Léta di Éritré (tigrigna Ertra, ኤርትራ ; arab Iritrīyā, إرتريا) sa roun péyi di korn-a di Lafrik, endépandan di Létchopi dipi 1993.... |
Saint-Christophe-et-Niévès annan Lézanti-ya. 8 mars, Létchopi : koumansman di règn di Takla Haïmanot, négus di Létchopi (finisman an 1708). Négus-a Iyasou le Grand... |
Lanmè Rouj-a. Aprè lonng travèrsé-a dé plato di Létchopi, li ka rivé an òktòb oprè di Dawit II di Létchopi. 19 mè : viktwè à Raichur, an Lenn di Krishna... |
out : pasaj di konmèt di Halley. Févriyé oben mars : viktwè di Adal asou Létchopi-a atè batay-a d'Antoukyah. 17 jwiyé : monnastè-a di Debra Libanos sa ensandjé... |
di kanpagn-an di rwa di Létchopi Amda Seyon Ie, ki ka réprimé révòlt-a dé Léta musulman di Ifat é di Fatajar, o sid di Létchopi (oben an 1329). 23 òktòb... |
David Ie di Létchopi ka voyé oun rich anbasad atè Véniz ki kondjwi pa Floranten-an Antonio Bartoli. An roumèsrsyan, doj-a li ka voyé an Létchopi dé larchitèk... |
Bacaffa l'Impitoyable, négus di Létchopi (finisman di règn an 1730), aprè lanmò-a (anpwazonnman ?) di David III di Létchopi. 3 jwiyé : misyonnè nòrvéjyen-an... |
Harar(Adal) Ahmed Gragne, Nur ibn al-Wazir, ka anvayi Fatajar-a. Négus-a di Létchopi Claudius sa briga é tchwé o kour di roun batay jou-a di Vandrédi sen. Dékapité... |
kalandriyé julyen. 23 jen : lanmò di Théodoros di Létchopi. Koumansman di règn di Yéshaq, rwè di Létchopi (finisman an 1429). An répons à vizit-a di amiral-a... |
koumansé oun vandrédi. Mars : rivé di patriyarch André d’Oviedo an Létchopi. Avril : Létchopi : Otoman-yan ka anparé so kò di Massaoua, d’Arkiko, épi di fòrtérès-a... |
Létchopi-a. Roun di yé ka anparé so kò di kapital-a Jédaya (1424) é ka voyé an dépòrtasyon roun gran nonm di Étchopyen. À sa lépòk, rwè-a di Létchopi... |
rwa di Létchopi (finisman an 1372). Li ka pasifyé Tigré-a é ka briga viktoryézman oun révòlt dé musulman di Ifat-a. Anba so règn, Létchopi-a té akéri... |
févriyé : troup-ya d'Ahmed Gragne san sirpriz é désimé pa lanprò-a di Létchopi Claude atè batay-a di Wayna Daga, prè di lak Tana, koté li sa li-menm tchwé... |
Murad IV, ki ka koumansé so règn pèrsonnèl 29-a. 2 jen : lagèr sivil an Létchopi. Révolté-ya kont rélijyon roumen-an ki enpozé an 1621 sa krazé atè Ouaïna-Dega... |
vandrédi. 1e févriyé : lanmò di négus Menas di Létchopi, so tiboug éné Sarsa Dengel ka sigsédé li kou rwè di Létchopi (finisman an 1597). Li ka fè provizwarman... |
an Létchopi, pa Léjip-a ké Soudan-an. Li ka prétann ki li fika nonmen gouvèlnò di provens di Ras-el-Fil pa négus-a Takla Haïmanot II di Létchopi. 28... |
Lafrik : rwè-a di Létchopi Eskender sa venki é tchwé lò di roun èspédisyon kont mouzoulman-yan di Adal annan Plaine du Sel. Létchopi-a ka pédi so souprémasi... |
dé Sonmali é dé vid ki lésé pa dépa an kanpagn dé troup mouzoulman an Létchopi, té progrésé bò'd nò-a. Yé ka èrté yé kò pou pronmyé fwè-a à roun troup... |
Dengel di Létchopi sa tchwé pa roun révòlt militèr à laswit-a di so konvèrsyon o katolisism. 14 désanm : Sousnéyos sa proklanmen Négus di Létchopi atè Martula... |