Zuzana Mauréry: Slovenská herečka a speváčka

Zuzana Mauréry (* 23. september 1968, Bratislava) je slovenská filmová, televízna i divadelná herečka a speváčka muzikálového žánru. Šesťnásobná kandidátka na národné filmové ceny i dvojnásobná laureátka Slnka v sieti v hlavnej ženskej hereckej kategórii, je riadnym členom Slovenskej filmovej a televíznej akadémie. Žije v Bratislave, je rozvedená a bezdetná.

Zuzana Mauréry
Na 7. ročníku odovzdávania cien ČFK v pražskom divadle Archa v roku 2017
Rod. meno	Mauréryová
Narodenie	23.9.196823. september 1968 (55 rokov) Bratislava, ČSSR
Bydlisko	Bratislava
Národnosť	slovenská
Zamestnanie	RND (1991 – 2000) slobod. povolanie (od r. 2000)
Alma mater	ČaBF VŠMU (1987 – 1991)
Profesia	herečka • speváčka
Aktívne roky	1985 – súčasnosť
Rodičia	Pavol Mauréry Darina Markovičová
Manžel	Ondrej Šoth (1990 – 1992)
Podpis
Odkazy
Webstránka	zuzanamaurery.sk
Commons	Zuzana Mauréry
Biografický portál

Rané roky

Pochádza z muzikálnej rodiny. Jej otec Pavol Mauréry bol dlhoročným sólistom opery Slovenského národného divadla (SND), jej matka Darina Markovičová sopranistkou spevoherného súboru niekdajšej Novej scény (NS). Narodila sa krátko po vojenskom zásahu armád Varšavskej zmluvy v Československu ako ich jediné dieťa, vyrastala preto v rámci normalizácie. V generačnej štúdii reportérky denníka SME, Iris Kopcsayovej, svoje rané roky dokumentovala čoby štyridsaťročná nasledovne:

 

„Keď v roku 1968 prišli Rusi, moji rodičia bývali nad kaviarňou Štefánka. Mama mi spomínala ako tie tanky sledovala spoza okna, bola so mnou v ôsmom mesiaci tehotenstva [...]. Mala som pocit, že žijeme v takej čudnej konzerve, ale neriešila som to. Myslela som si, že tak to skrátka na svete je. Jedni žijú tam a my tu, a to sa už nikdy nezmení [...]. Z udalostí v tom období som najviac zaregistrovala príchod Gorbačova, lebo sa zdalo, že by sa niečo mohlo konečne pohnúť. Nemám odpor k ničomu z toho obdobia. Obrazne povedané, keď neviete ako chutí banán, tak po ňom ani netúžite. Mala som detstvo dosť nabité krúžkami a nepociťovala som nijaké vážne obmedzenia.“

Vďaka profesnému zázemiu oboch rodičov dospievala zaopatrená. Podľa jej vlastných slov nepatrili „medzi tuzexových vyvolencov, ale divadelné zájazdy rodičov nás [celú rodinu] vždy vyfešákovali [...]. Chodili často na Západ, takže ja som bola vymódená celkovo dosť západne. Takzvané zipsové nohavice som mala prvá na škole.“ Popri základnej škole s vyučovacím jazykom nemeckým navštevovala tanečnú i hodiny klavíra. Muzikál ju svojou formou čoskoro fascinoval, samotný spev už pomenej. „Detstvo som prežila zatvorená v zadnej izbe, keď moji rodičia skúšali, čo bolo vlastne neustále, a túžila som sa stať letuškou, študovať jazyky. K nemčine som si preto pridala angličtinu“, uviedla neskôr v inom rozhovore; pre český Deník. Na popud rodičov však jej ďalšie kroky smerovali na neďaleké matematicko-fyzikálne Gymnázium Jura Hronca v Bratislave so zameraním na informatiku.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zuzana Mauréry na plátne, na obrazovke, na javisku a v rozhlase

Filmografiu Mauréry zastupuje k roku 2022 dvadsaťjeden celovečerných filmov – deväťnásť v distribúcii, ostatné vo fáze výroby alebo v postprodukcii. Na poli krátkometrážnej kinematografie boli jej príspevky zaznamenané vo ôsmich prípadoch – štyri predstavujú hrané tituly, jeden hraný dokument, ďalšie dva spravodajské, kým pod zvyšným, kombinovaným, figuruje ako spoluautorka námetu. V rámci televízneho formátu bola bez ohľadu na metráž obsadená do štyridsiatichtroch snímkov vrátane jedného dokumentárneho, piatich minisérií a dvadsiatichtroch seriálov. Na báze tzv. nových médií dostupných výhradne online, sa podieľala na jednej cestopisnej reportáži. Divadelnú kariéru umelkyne mapuje vyše šesťdesiatka inscenácií, z toho štyridsaťjeden kvázi činoherných, devätnásť muzikálových, dve tanečné i jedna opera. Tri hudobné produkcie naštudovala pre javisko opakovane.

Mauréry nevydala vlastný profilový album, respektíve singel. Jej diskografiu dokumentujú výhradne nahrávky z divadelných predstavení muzikálového žánru, prípadne jej dodatočné vokálne príspevky zaznamenané už na zvukových nosičoch iných interpretov.

 

 

Na javisku historickej budovy SND pri preberaní Slnka v sieti v roku 2014 a v súčasnom sídle SND, už s Krištáľovým krídlom za rok 2016.

Mauréry je šesťnásobnou kandidátkou na cenu Slovenskej filmovej a televíznej akadémie (SFTA) — trikrát v hlavnej i vedľajšej hereckej kategórii samostatne — a trojnásobnou laureátkou ocenenia Igric, tohto už v zastúpení Slovenského filmového zväzu (SFZ), Únie slovenských televíznych tvorcov (ÚSTT) a Literárneho fondu (LF) zároveň.

Jej prvotná nominácia na Slnko v sieti sa vzťahuje k vedľajšej ženskej postave Gite z jej štvrtého celovečerného filmu Návrat bocianov (2007) režiséra Martina Repku. Víťaznú trofej vtedy získala „svokra“ Jany Oľhovej, respektíve tragikomédia Juraja Nvotu s názvom Muzika. Držiteľkou národnej filmovej ceny sa Mauréry stala v roku 2014, kedy od SFTA obdržala dve súbežné nominácie. Zatiaľ čo odbornú porotu nakoniec oslovila svojím stvárnením matky v novej úprave dvojjazyčnej drámy Mátyása Priklera Ďakujem, dobre (2012), v podružnej ženskej kategórii kandidovala za rolu kápy Broderovej, a to v koprodukčnom vojnovom filme Milana Cieslara Colette (2013); za výkon v ostatnej ju Česká filmová a televizní akademie (ČFTA) navrhla v totožnej kategórii na tamojšieho Leva. Cena jej síce v oboch prípadoch unikla (na Slovensku opäť v prospech Oľhovej, v Česku pre zmenu Jaroslavy Pokornej), za obe roly vedno však získala tzv. národnú tvorivú cenu Igric za Najlepší ženský herecký výkon vo filmovom alebo TV diele.

Z televíznych počinov jej postava Ivany Jevanovej v seriáli Zlomok sekundy (2011) režisérky Ľuby Vančíkovej vyniesla v roku 2012 finančnú prémiu LF, kdežto rola Evy Lustigovej z Tajných životov (2014), iný seriál RTVS a v réžii Jána Sebechlebského, druhú sošku Igric. V komerčnej oblasti zábavného priemyslu jej účasť v diváckej súťaži TV JOJ vyniesla titul „Kráľovná tanca“, respektíve Showdance (2010); súčasťou ocenenia bola i ozdobná koruna. Za javiskový prednes bola umelkyňa na báze kritickej platformy docenená v roku 2004 prostredníctvom jednej z každoročne udeľovaných výročných cien LF, menovite čoby Ronny v muzikáli Novej scény Vlasy (2003), ktorý naštudoval Dodo Gombár.

V rámci dodatočných tvorivých aktivít, je Mauréry spolu s absolventom pražskej FAMU Martinom Dudom spoluautorkou námetu kombinovaného, animovano-hraného filmu s názvom Jsem větší a lepší (2007). Tento krátkometrážny počin získal svojho času ohlas na niekoľkých súťažných prehliadkach vo svojom žánri vrátane medzinárodnej nominácie zo strany americkej Akadémie filmových umení a vied ako Najlepší zahraničný študentský film. Za iný krátky film, Almost There (2014) a pod taktovkou Zuzany Mariankovej, bola na 13. ročníku medzinárodného festivalu 24 Hour Film Race v americkom Brooklyne vyhlásená za Najlepší herecký ansámbel (presnejšie po boku Gregora Hološku, Petra Kadlečíka, Michala Jánoša, Anny Rakovskej, Juraja Šimku, Márie Breinerovej-Mačákovej a Viery Frajtovej).

Rok	Dielo	Cena	Kategória	Výsledok
Film
2006–2007	Návrat bocianov	Slnko v sieti	Najlepší vedľajší ženský herecký výkon	Nominácia
2012–2013	Ďakujem, dobre		Najlepší ženský herecký výkon	Výhra
	Colette		Najlepší vedľajší ženský herecký výkon	Nominácia
2013		Český lev		Nominácia
		Igric (i za Ďakujem, dobre vedno)	Najlepší ženský herecký výkon vo filmovom alebo TV diele	Výhra
2014	Almost There	24 Hour Film Race	Najlepší herecký ansámbel (kolektívna cena)	Výhra
2016	Učitelka	Krištáľový glóbus	Najlepší ženský herecký výkon	Výhra
		Cena českej filmovej kritiky		Nominácia
		Český lev		Nominácia
		Igric	Najlepší ženský herecký výkon vo filmovom alebo TV diele	Výhra
		Slnko v sieti	Najlepší ženský herecký výkon	Výhra
2018	Tlmočník			Nominácia
2020–2021	Muž so zajačími ušami		Najlepší vedľajší ženský herecký výkon	Nominácia
2021		Český lev		Nominácia
2022	Zpráva o záchraně mrtvého	Tvorivá prémia Igric	Ženský herecký výkon vo filmovom alebo TV diele
Televízia
2012	Zlomok sekundy	Prémia Literárneho fondu
2014	Tajné životy (1. séria)	Igric	Najlepší ženský herecký výkon vo filmovom alebo TV diele	Výhra
2018	Príbehy z lesov (JOJ)	Cena Literárneho fondu	Výročná cena za dabingovú postavu
Divadlo
2004	Vlasy	Cena Literárneho fondu	Výročná cena za herecký výkon
2016	Meno		Tvorivé štipendium za naštudovanie postavy
Ankety a iné pocty
2010	Umelkyňa menovite	Showdance (JOJ)	Titul „Kráľovná tanca“	1. miesto
2016		Krištáľové krídlo	Divadlo a audiovizuálne umenie	Poctená
		OTO	Herečka	2. miesto
2017		Slovenka roka (Slovenka)	Umenie a kultúra	1. miesto
		Telkáč roka (Telkac.sk)	Najobľúbenejšia herečka	1. miesto
2018		MFF Art Film Fest	Hercova misia	Poctená
		OTO	Herečka	1. miesto
2019				2. miesto
Údaje prevzaté z oficiálnych zdrojov organizátorov jednotlivých cien a písomných záznamov dennej tlače.

 

Od konca prvej dekády 21. storočia sa umelkyňa angažuje aj v prípadných otázkach sociálnej zodpovednosti či charitatívnej službe. Kým v problematike životného prostredia sa sústreďuje na svoje rodné mesto, v oblasti dobročinnej ju oslovujú benefičné aukcie zamerané najmä na pomoc deťom a seniorom.

V januári 2010 sa na čele s ekológom Mikulášom Hubom, herečkou Zuzanou Kronerovou a poslancom mestskej časti bratislavského Starého Mesta Ivanom Bútorom pripojila k písomnej výzve predstaviteľov kultúrnej a vedeckej obce o zachovanie miestneho Parku kultúry a oddychu. O rok neskôr sa stala jednou zo šiestich ambasádoriek environmentálneho projektu hlavného mesta Bratislavské visuté záhrady, ktorý v marci 2011 propagovala poskytnutím tematického rozhovoru regionálnej metropolitnej televízii TV Bratislava.

V období rokov 2009, 2010 a 2012 opakovane podporila neziskovú organizáciu Nadácia pre deti Slovenska, a to prostredníctvom ich verejnej charitatívnej zbierky Hodina deťom bez nároku na honorár. Na pomoc deťom a mladým ľuďom so zdravotným postihnutím sa v septembri 2010 zúčastnila obdobnej kampane s názvom Konto bariéry, založeného iným mimovládnym združením, menovite Detským fondom Slovenskej republiky. Nedlho potom nadviazala spoluprácu s nadáciou SOCIA. Tejto pre propagačné účely kalendára „Staroba sa nás dotýka“ (2011), herečka prepožičala svoju tvár v kampani Lienka pomoci určenej pre seniorov. Pri príležitosti Koncertu všetkých generácií, organizovaného rovnakou nadáciou o dva roky neskôr, vystúpila vokálne spolu s otcom.

V podobnom duchu sa svojho času objavila na XVII. reprezentačnom dobročinnom koncerte Slovenskej humanitnej rady Benefícium (2008), či na predvianočnom Plameni nádeje (2011), konaného pod záštitou fondu Hlavný stan nádeje. V roku 2010, Mauréry symbolicky podporila bezdomovcov v rámci krstu knihy jedného z bývalých predajcov pouličného časopisu NotaBene, Júliusa.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Zuzana Mauréry

Filmový portál Divadelný portál

• Zuzana Mauréry na oficiálnych stránkach
• Zuzana Mauréry v databáze SFÚ
• Zuzana Mauréry na portáli i-divadlo.cz (po česky)
• Zuzana Mauréry v katalógu knižnice OCLC WorldCat (po anglicky)