Tchor škvrnitý (iné názvy: tchorík tigrovitý, tchor tigrovitý, previazka (?)tigrovaná; lat.
Vormela peregusna) je druh malého cicavca. Je to jediný recentný druh rodu Vormela z čeľade lasicovité.
Tchor škvrnitý | |
Stupeň ohrozenia | |
---|---|
Vedecká klasifikácia | |
Vedecký názov | |
Vormela peregusna Güldenstädt, 1770 | |
Synonymá | |
pôvodne ako Ursus meles | |
Rozšírenie. | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Žije na suchších pastvinách od juhovýchodnej Európy po západ Číny. Podobne ako ostatný členovia čeľade lasice, aj tchor škvrnitý pri ohrození vylučuje silný sekrét.
Telo s hlavou je dlhé 29 až 35 cm a má výrazné uši. Končatiny sú krátke, pazúry na nich sú dlhé a silné. Zatiaľ čo na dlhom chvoste je srsť dlhá, na ostatku tela je krátka. Na tvári má čierne a biele škvrny s čiernym pásom cez oči bielou škvrnou na ústach. Srsť je žltá a husto strakatá s nepravidelnými červenými a hnedými škvrnami. Chvost je tmavo hnedý až nažltnutý. Brušná časť a končatiny sú tmavo hnedé. Samice vážia 295 až 600 g, samce 320 až 715 g.
Nachádza sa od juhovýchodu Európy k Rusku a Číne. To zahŕňa krajiny ako Bulharsko, Gruzínsko, Turecko, Rumunsko, Libanon, Sýria Jordánsko, Izrael, Palestína, Arménsko, Irán, Afganistan, severo-západný Pakistan, bývalé krajiny Juhoslávie, Mongolsko, Čína, Kazachstan a na sever do sibírskych stepí. V roku 1998 bol zaznamenaný na Sinajskom polostrove v Egypte.
Je aktívny najmä počas rána a podvečer. Jeho zrak je slabý a spolieha sa najmä na lepšie vyvinutý čuch. Nevydáva veľa zvukov, väčšinou ide o prenikavý výstražný výkrik, vrčanie a dlhý povoľný piskot.
Sú to samotárske tvory a pohybujú sa najmä vo svojom 0,5 až 0,6 km² teritóriu. V úkryte ostávajú sami a keď sa niekde stretnú sú agresívni. Je dobrý lezec.
Keď spozornie, postaví sa na svoje nohy, ohne chrbát a obkrúti cez neho chvost na ktorom zježí srsť. Tiež pozdvihne hlavu, obnaží zuby a vydá prenikavý a krátky sykot. Ak sa cíti ohrozený, dokáže vylúčiť smradľavý sekrét z análnych žliaz pod chvostom.
S prednými labami hrabú nory a na vyťahovanie prekážok, napr. koreňov, používajú zuby.
Pária sa počas marca a začiatkom júna. Tehotenstvo môže byť dlhé a premenlivé (od 243 do 327 dní). Pôrod bol spozorovaný od konca januára do polovice marca. Oneskorenie tehotenstva umožňuje samici zvoliť vhodný termín, napríklad pri hojnosti potravy. Rodia 4 až 8 mláďat. Stará sa o ne iba samica. Oči otvárajú približne po 38 – 40 dňoch, dojčené sú do 50 – 54 dní a matku opúšťajú v 61 – 68 dňoch.
Žijú v otvorených púšťach, polopúšťach, polovyprahnutých skalných územiach, vo náhorných údoliach a nížinných pohoriach, stepiach a suchých subtropických krovitých lesoch. Vyhýbajú sa hornatým územiam. Boli spozorovaní aj v poľnohospodárskych oblastiach.
Na oddych a rozmnožovanie používajú nory aj ostatných hlodavcov, napr. druhov Rhombomys opinus a Meriones libycus. Môžu si vyhrabať vlastné nory alebo prebývať v zavlažovacích tuneloch. V zime si noru vystelú trávou.
Živia sa veveričkami, škrečkami, hrabošmi, krtkami, myšami domovými a ostatnými hlodavcami. Žerú aj malé zajace, vtáky, jaštery, ryby, žaby, slimáky, hmyz (napr. chrobáky a svrčky) ale pojedajú aj ovocie a trávu. Boli zaznamenané aj prípady, keď brali domácu hydinu ako sliepky a holuby alebo brali údené mäso a syr.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Tchor škvrnitý, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.