Sviňa Domáca

Sus scrofa domesticus, Sus scrofa domestica, Sus scrofa f. domestica, Sus domestica, Sus domesticus) je rôzne zaraďovaný taxón z rodu Sus.

Sviňa domáca
Sviňa domáca
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Rad (ordo) párnokopytníky (Artiodactyla) Čeľaď (familia) sviňovité (Suidae) Rod (genus) diviak (Sus) Druh (species) diviak lesný (S. scrofa) Poddruh/Plemeno (subspecies) sviňa domáca (S. scrofa domestica)
Vedecký názov
Sus scrofa domestica Linnaeus, 1758
Synonymá
Sus scrofa domesticus, Sus scrofa f. domestica, Sus domestica, Sus domesticus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Najčastejšie sa zaraďuje ako poddruh diviaka lesného, ale niekedy sa považuje za samostatný druh alebo naopak za integrálnu súčasť druhov, z ktorých sa vyvinul, teda spravidla diviak lesný (Sus scrofa), Sus vittatus a prípadne aj Sus mediterraneus.

Sviňa domáca je významným hospodárskym zvieraťom v poľnohospodárstve. V spotrebe mäsa obyvateľstvom na Slovensku prevláda práve bravčové mäso. Okrem mäsa poskytuje kožu. Z kosti a chrupaviek sa vyrába glej (lep).

Samica sa volá prasnica (spravidla taká, že už porodila) príp. sviňa (v užšom zmysle), mladá prasnica sa volá prasnička, samec sa volá kanec, kanec vybraný a používaný na plemenitbu sa volá plemenný kanec, vykastrovaný samec sa volá brav, mláďa po pôrode v období cicania mlieka sa volá ciciak, v období odstavenia od matky odstavča (po odstavení do veku 4 mesiacov). Obdobie od oplodnenia po pôrod je prasnosť, pôrod je oprasenie.

Domáca ošípaná patrí do rodu Sus.

Dnešné plemená domácich ošípaných vznikli z viacerých foriem divej ošípanej; podľa tradičného výkladu vznikli z týchto foriem: divá európska ošípaná (Sus scrofa ferus), divá stredomorská ošípaná (Sus mediterraneus/Sus scrofa mediterraneus) a divá ázijská pásikovaná ošípaná (Sus vittatus/Sus scrofa vittatus). Tieto formy sa od seba líšia najmä tvarom slznej kosti.

Domáca ošípaná bola domestikovaná na Blízkom Východe. Najstaršie nálezy pochádzajú z Cypra a sú staré 11 400 rokov. Nezávislá domestikácia prebehla aj asi 4000 rokov pred Kr. v Číne. Chov ošípaných sa písomne spomína asi 2500 rokov pred Kr. v Asýrii a Babylone v Chammurapiho zákonníku. V Európe sa ošípaná objavuje v staroveku. Domáca ošípaná mala minimálne tri domestikačné centrá. Dve v Európe: jedno v oblasti Baltského mora, druhé v oblasti Stredozemného mora. Tretie domestikačné centrum bolo v oblasti východnej Ázie.

•  
  kanec, samec ošípanej
•  
  ciciaky
•