Solotvyno
Solotvyno, v minulosti Slatinské Doly (ukr.
Žije tu 8 956 obyvateľov, prevažne Rumuni, Maďaři a Ukrajinci.
| Solotvyno | ||
| sídlisko mestského typu | ||
 | ||
| ||
| Oficiálny názov: Солотвино (Solotvyno) | ||
| Štát |  Ukrajina | |
|---|---|---|
| Región | Zakarpatská oblasť | |
| Okres | Ťačivskyj rajon | |
| Súradnice | 47°56′53″S 23°52′47″V / 47,94806°S 23,87972°V | |
| Rozloha | 11,1 km² (1 110 ha) | |
| Obyvateľstvo | 8 956 | |
| Hustota | 806,85 obyv./km² | |
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | |
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | |
| PSČ | 90575 | |
| Tel. predvoľba | +380-3134 | |
  Poloha obce v rámci Ukrajiny | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Obcou prechádza cesta spájajúca Mukačevo, Rachov a Ivano-Frankivsk; rovnakým smerom vedie i železnica, avšak Solotvyno je konečnou stanicou osobných vlakov z Baťova, pretože nasledujúci úsek prechádza rumunským územím. V januári 2007 bol za účasti prezidentov Viktora Juščenka a Traiana Băsescu po mnohých rokoch otvorený hraničný most cez Tisu, ktorý zjednodušil prístup do miestneho odľahlého regiónu.
Poloha
Obec leží na brehu rieky Tisa na rumunskej štátnej hranici. Na opačnej strane rieky leží mesto Marmarošská Sihoť.
Od viedenskej arbitráže v novembri 1938 až do marca 1939 bolo v Slatiských Doloch funkčné letisko odkiaľ štartovali lietadlá na trase Slatinské Doly, Spišská Nová Ves, Bratislava, Praha.
Dejiny
Prvýkrát sa Solotvyno spomína okolo roku 1360 (pôvodnú obec vypálili Mongoli v roku 1241). V roku 1910 malo mesto 2 330 obyvateľov, z ktorých väčšinu tvorili Maďari. Súčasná populácia je 8 391 (odhad z roku 2022). Za Rakúsko-uhorskej monarchie bola obec súčasťou Marmarošskej župy. V roku 1920 sa mesto stalo súčasťou novovzniknutého Československa, v roku 1939 ho získalo Maďarsko. Mnohí z veľkej židovskej populácie zomreli počas holokaustu. Po druhej svetovej vojne sa Solotvyno stalo súčasťou Ukrajinskej SSR v Sovietskom zväze.
Mesto je konečnou zastávkou ukrajinského úseku železnice, ktorá vedie z Ľvova do Podkarpatske Rusi. V obci sa nachádza múzeum soľných baníkov.
Soľné bane a slané jazerá
Obec je známa predovšetkým svojimi rozľahlými soľnými baňami a jazerami. Voda odčerpávaná z hlbokých soľných baní sa zhromažďuje v povrchových jazerách s nasýtenou slanou vodou, okolo ktorých je vybudovaná rekreačná zóna s lunaparkom, reštauráciami a diskotékou. Miestne sanatórium funguje od roku 1968.
Galéria
-
Soľná baňa v obci Solotvyno -
-
-
-
Stará synagóga -
Bývalá synagóga, dnes pekáreň -
Židovský cintorín
.jpg)
,former_synagogue.jpg)
._Old_Jewish_cemetery_-01.jpg)
Zdroj
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Solotvyno, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.