Psík Medvedíkovitý

Nyctereutes procyonoides) je druh cicavca z čeľade psovité (Canidae). Výskyt na Slovensku bol doložený na 30,2 % územia.

Psík medvedíkovitý
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) cicavce (Mammalia) Podtrieda (subclassis) živorodé (Theria) Rad (ordo) mäsožravce (Carnivora) Podrad (subordo) suchozemské (Fissipedia) Čeľaď (familia) psovité (Canidae) Rod (genus) psík (Nyctereutes) Druh (species) psík medvedíkovitý ( N. procyonoides)
Vedecký názov
Nyctereutes procyonoides Gray, 1834
Synonymá
medvedíkovec hôrny
Rozšírenie – červenou farbou introdukcia
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Pôvodne sa vyskytoval v Juhovýchodnej Ázii, vo Vietname, na východnej Sibíri, v Mandžusku a Japonsku. Pre kožušinový chov ho doviezli na Ukrajinu a odtiaľ sa úspešne rozširuje na západ. Dnes do areálu jeho výskytu v Európe patria pobaltské krajiny, Bielorusko, Ukrajina, Rusko, Poľsko, Slovensko, Česko, Nemecko, Francúzsko a Taliansko.

Rozšírenie na Slovensku

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 130 (30,2 % rozlohy Slovenska) v nadmorských výškach 105 m n. m. (Senné) až 850 m n. m. (Tatranská Lomnica, Vysokých Tatrách).

Tento psík je stavbou tela podobný jazvecovi. Dosahuje dĺžku tela do 80 cm, pričom je vysoký len asi 20 až 25 cm. Dlhá strapatá srsť je hnedosivá, s tmavšími nohami a pozdĺžnom pruhom na chrbte. Hlava s mohutnými bokombradami má tmavú masku tiahnúcu sa od očí cez líca až ku krku. Asi 20 cm dlhý chvost nosí voľne spustený.

Je to nočný tvor, ktorý žije v pároch alebo voľných rodinných skupinách. V zime hibernuje. Na jeseň priberie o 50 percent, nasleduje hlboký spánok, zvyčajne v opustenom líščom alebo jazvečom brlohu. Nevie štekať.

Potravu si psík medvedíkovitý hľadá na brehoch riek, jazier a morských brehoch. Je to všežravec, žerie všetko od plodov po vtáky, myši, kraby a ryby.

Párenie prebieha skoro na jar, psíky pri ňom prenikavo kňučia. Po deviatich týždňoch samica vrhá 5 – 9 mláďat, ktoré nadobúdajú zrak po 9 – 10 a sluch asi po 14-tich dňoch. Mláďatá pohlavne dospievajú po prvom roku života a dožívajú sa v prírode 8 rokov, v zajatí až 10 – 12 rokov.

V súčasnej dobe sa druh nekontrolovane šíri a v mnohých krajinách (vrátane Česka) je vedený ako invázny druh. O jeho nevšednej schopnosti populačnej expanzie hovorí aj poznatok, že keď v Lotyšsku v roku 1948 vypustili 35 jedincov, o 12 rokov už ulovili 4 210 psíkov.