Mytológia Prometeus

V dejinách kultúry je Prometeus častým námetom, napr. u Goetheho. Motív obetovania sa však objavil aj u Hviezdoslava v diele Slovenský Prometej.

V gréckej mytológii je Prometeus (doslova Predmysliteľ)

• buď syn Titana menom Iapetos a Klymeny (podľa Hesioda)
• alebo syn Gaie (Titan) (podľa Aischyla).

Podľa Hesioda je bratom Atlasa, Menoitiosa a Epimetea (porovnaj Teogónia, verše 507-616). Synom Prometea (s Klyménou alebo Kelaónou) je Deukalión.

V každom prípade je Prometeus božského pôvodu. Nie je priamo príbuzný s vládnucou generáciou bohov za Dia (olympských bohov).

Prometheus stvoril človeka, naučil ho hospodáriť, loviť, liečiť a pod. Diovi sa však nepáčilo, že mu ľudia neobetujú a tak prikázal Prometeovi, nech mu obetuje za nich. Prometeus zabil býka, do kože zabalil mäso a kosti obalil tukom. Zeus poznal, že sa ho snaží oklamať, no predsa si vybral "bohatšiu" a lákavejšie vyzerajúcu časť obety - kosti obalené v tuku. Odvtedy ľudia mali zo zvierat kožu a mäso a kosti a tuk obetovali bohom. Zeus sa však nahneval a zobral ľuďom oheň so slovami, ak majú mäso, nech ho jedia surové. Prometeus však mal ľudí rád a oheň ukradol z Diovho paláca. Za trest ho dal Zeus prikovať Hefaistovými reťazami na pohorie Kaukaz, kde mu denno-denne orol ujedal z pečene, ktorá mu v noci dorastala. Až raz ho Herakles vyslobodil a orla zastrelil šípom. Prometeus však musel nosiť prsteň s kúskom kaukazskej skaly - aby sa neporušil trest Diov - pripútanie ku skale. Podľa báje je toto dôvod, prečo existujú prstene s kameňmi.

• Zoznam postáv gréckej mytológie

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Prometeus (mytológia)