Povera

Vznik poverčivého správania vysvetľuje Skinnerov pokus s holubmi.

V Skinnerovom pokuse boli hladné holuby kŕmené automatickým mechanizmom v špecifických, no náhodne nastávajúcich situáciách. Ak im automatický mechanizmus stravu opätovne pridelil vtedy, keď sa správali určitým zvláštnym spôsobom, napr. poskakovali na jednej nôžke, po určtom počte opakovaní si holuby spojili spôsob svojho správania s faktom, že nasledovalo kŕmenie a obe situácie si dali do príčinnej súvislosti. V očakávaní, že dostanú krmivo, úmyselne zvolili spôsob správania, ktorý už viackrát predchádzal kŕmeniu - začali napr. poskakovať na pravej nôžke.

Podľa Skinnerovho vyhodnotenia pokusu holuby verili, že svojimi "rituálmi" sami ovplyvňujú svoje kŕmenie. V správaní sa holubov našiel analógiu s ľudským správaním.

Ľudia (deti od ôsmeho mesiaca) rovnako automaticky ako holuby, sú pripravení vytvárať si predstavy o príčinných spojeniach viackrát náhodne sa opakujúch situácií (i keď v skutočne ide iba o náhodu). Príkladom je existencia rôznych rituálov pred dôležitými udalosťami, používanie talizmanov, potvrdenie platnosti rôznych proroctiev, i poverčivá viera v nadprirodzené javy.

Myšlienkovej chybe, ktorá vzniká neuvedomením si, že "potom" nemusí ešte znamenať "preto", je možné predísť kladením "kacírskych" otázok a hľadania dôkazov o tom, že presvedčenie sa (ne)zakladá na pravde.

Faktory utvrdenia mylného presvedčenia:

• opakovanie rovnakej dvojice udalostí (informácií)
• spoločné učenie.

Mylné presvedčenie je možné prenášať z generácie na generáciu v prípade, ak rozpor medzi mylným presvedčením a skutočnosťou neznamená, že ľudia ohrozujú svoje šance prežiť. Mylný spôsob myslenia sa môže v takom prípade stať nezávislým od osobnej skúsenosti a stať sa vierou.

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Povera
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Povera

• FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.