Polárka

Polárka

Systém Polárky. okrem hlavnej zložky sú viditeľní aj dvaja jej sprievodcovia
Pozorovacie dáta Epocha 2000,0
Súhvezdie	Malá medvedica
Rektascenzia	02h 41m 14,7s
Deklinácia	89° 18′ 23,7″ 02h 41m 15s; 89° 18′ 24″
Zdanlivá magnitúda (V)	+1,97
Spektrálne charakteristiky
Spektrálny typ	F7
U-B farebný index	0,60
B-V farebný index	0,38
R-I farebný index	-
Typ premennosti	cefeida
Astrometria
Radiálna rýchlosť (Rv)	-17 km/s km/s
Vlastný pohyb (μ)	RA: ? mas/r Dek.: ? mas/r
Paralaxa (π)	7.560 ± 0.60 mas
Vzdialenosť	430 ± 30 ly (130 ± 10 pc)
Absolútna magnitúda (MV)	-3,64
Iné označenia
1 Ursae Minoris, SAO 308, GSC 4628:237, HIP 11767, PPM 431, HD 8890

Ursa Minor) a 48. najjasnejšia hviezda nočnej oblohy. Je známa tým, že sa nachádza veľmi blízko k severnému svetovému pólu, čo ju robí súčasnou severnou polárnou hviezdou, ukazovateľkou severu.

Slovenské názvy: v súčasnosti: Polárka, staršie Severka, zriedkavo alebo staršie: Polárna hviezda (polárna hviezda), zriedkavo alebo staršie: Severná hviezda (severná hviezda). Slovensko-latinský názov je: alfa Ursae Minoris (Alfa Ursae minoris ) [v latinčine sa píše alpha nie alfa].

Odborné názvy:

• štandardizované meno podľa IUA (od r. 2016): Polaris (názov sa ale - zdá sa - vzťahuje len na Polárku Aa)
• Bayerovo označenie: α Ursae Minoris alebo Alpha Ursae Minoris (skrátene: α UMi, Alpha UMi)
• Flamsteedovo označenie: 1 Ursae Minoris (skrátene: 1 UMi).
• Katalógové označenia:
  • Hipparcos Catalogue: HIP 11767
  • Henry Draper Catalogue: HD 8890
  • Bright Star Catalogue: HR 424
  • Smithsonian Astrophysical Observatory Star Catalog: SAO 308
  • Durchmusterung Catalogue:BD +88 8
  • FK5 Catalogue: 907
  • General Catalogue of Variable Stars: Alp UMi
  • Aitken Double Star Catalogue: ADS1477

Latinské názvy:

• súčasné (porov. aj vyššie uvedené odborné názvy): Alpha Ursae Minoris resp. α Ursae Minoris ; Polaris (názov Polaris vznikol skrátením názvu Stella Polaris - pozri nižšie)
• zastarané: Stella Polaris(doslova: polárna hviezda), Cynosura (porov. nižšie grécke názvy; toto bol pôvodne, teda v staroveku názov súhvezdia Malá medvedica), Stella Maris (doslova: Morská hviezda), septentrio (toto je aj názov súhvezdia Veľká alebo Malá medvedica), Navigatoria, Phoenice (z gr. Foiniké - pozri nižšie grécke názvy);
• zastarané z arabčiny: Alrucaba, Arrucaba, Alrucuba, Alrukaba a pod. (tieto názvy sú dobové pokusy o prepis dobového arabského názvu ar-rukba [ad-dubb] = koleno [Veľkej medvedice]).

Starogrécke názvy:

• Φοινική - Foiniké - doslova: fénická (hviezda) (toto bol aj názov súhvezdia Malá medvedica),
• Κυνόσουρα - Kynosoura (iné prepisy: Kynosúra, Kynosura) - doslova: chvost psa (toto bol pôvodne, teda v staroveku názov súhvezdia Malá medvedica).

Názvy jednotlivých častí

Polárka je trojhviezda, ktorej každý člen má vlastné označenie: dvojhviezda, t.j. hlavná hviezda, sa volá Polárka A (t.j. hviezdy Polárka Aa a Polárka Ab) a jej sprievodca sa volá Polárka B. Staršie sa mylne uvádzalo, že Polárka je päťnásobná hviezda a jej jednotlivé hviezdy sa označovali: Polárka A (Polárka Aa, Polárka Ab), Polárka B, Polárka C a Polárka D.

Pretože leží skoro na priamej línii s osou otáčania sa Zeme, teda na severnom svetovom póle, môže sa zdať, že sa Polárka nepohybuje, a všetky hviezdy severnej oblohy okolo nej obiehajú. Práve preto sa Polárka považuje za vynikajúci fixačný bod pre nebeskú navigáciu. Tomu, že hviezda je niekoľko storočí objavená a používaná, nasvedčuje fakt, že bola objavená už na Asýrskych tabuľkách. V súčasnosti je Polárka pod 1° od rotácie pólu (asi dvakrát zdanlivý priemer Mesiaca), a preto sa točí okolo pólu v malých kruhoch asi 2° v priemere. Asi len dvakrát počas hviezdneho dňa sa Polárka nachádza na pravom severnom azimute, zvyšok času je to len odhad a preto musí byť poopravený použitím tabuliek. Polárka je od Zeme vzdialená 431 svetelných rokov, v súlade s meraniami satelitu Hipparcos.

Hoci Shakespeare napísal “Som nemenný ako severná hviezda”, Polárka nebude vždy polárnou hviezdou. Je to v dôsledku precesie (pohybu rotujúceho telesa tak, že jeho os opisuje kužeľ). Iné hviezdy taktiež boli polárnymi hviezdami v minulosti a znova budú v budúcnosti, ako napríklad hviezdy Thuban a Vega. V dôsledku toho sa Polárka v blízkej budúcnosti stane ešte presnejšou polárnou hviezdou. Predpoklad je, že v roku 2100 Polárka dosiahne minimálnu odchýlku od severného svetového pólu, a to pol stupňa.

Je ľahké nájsť Polárku nasledovaním priamky, ktorá je načrtnutá Merakom a Dubhe (β a α Ursa Majoris, taktiež známych ako ukazovatele), hviezdami na konci Veľkého voza. Taktiež sa dá nájsť nasledovaním stredového bodu súhvezdia Kasiopeja v tvare W.

Neexistuje žiadna pravá hviezda južného pólu. Hviezda viditeľná voľným okom, ktorá je najbližšie južnému pólu, je nejasná hviezda Sigma Octantis, taktiež známa ako Polaris Australis. Avšak jasný Južný kríž (Crux) ukazuje smer k južnému pólu.

Polárka je trojhviezda (pozri vyššie). Voľným okom vidíme len najväčšieho a najjasnejšieho člena trojice – žltého nadobra (Polárka A). Má miliónkrát väčší objem ako Slnko a žiarivosť 5 000 Sĺnk. Jej absolútna magnitúda je -5,1. Keby sme Slnko umiestnili do takej vzdialenosti, ako Polárka, nevideli by sme ho ani ďalekohľadom.

Je to pulzujúca premenná hviezda, cefeida. Jasnosť slabo kolíše s periódou 3,97 dňa. Zmeny jasnosti sú však príliš malé na to, aby sa dali pozorovať voľným okom. Amplitúda pulzov sa v posledných rokoch stále zmenšovala a bolo možné ich zistiť len fotometrom. Okolo hlavnej zložky obieha v tesnej blízkosti slabý sprievodca. Nedá sa v ďalekohľade vidieť oddelene, ale prejavuje sa posunom čiar v spektre Polárky. Hlavná zložka (označená A) je teda spektroskopická dvojhviezda zložená z cefeidy a spektroskopického sprievodcu. Vo veľkej vzdialenosti obiehajú hlavnú zložku ďalší traja sprievodcovia B, C, D, ktorí sú dostatočne vzdialení, aby ich pozemské ďalekohľady rozlíšili. Zložka B je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F3 V jasná 8,8 mag. Dá sa vidieť pomocou menšieho amatérskeho ďalekohľadu (aspoň 7,5 cm) vo vzdialenosti 18“ od hlavnej zložky. Je to pravdepodobne len optická dvojhviezda. Silným ďalekohľadom je možné uvidieť dve slabšie zložky, C (13 mag, vzdialenosť 43“) a D (12 mag, vzdialenú 83“). Celá sústava je vo vzdialenosti 432 ly a približuje sa k nám rýchlosťou 17 km/s.

Polárka je tiež členom málo známeho asterizmu Snubný prsteň, v ktorom predstavuje diamant. Zvyšné hviezdy asterizmu ležia južne od nej a majú jasnosť 7-8 magnitúd.

Sláva Polárky ako severnej hviezdy bola na základe klamlivej domnienky, že je to najjasnejšia hviezda na oblohe. Hoci je Polárka pomerne jasná a nápadná hviezda v dôsledku, že v jej blízkosti nie je žiadna iná jasná hviezda, je to v skutočnosti 48. najjasnejšia hviezda. Najjasnejšia hviezda na oblohe (okrem Slnka) je Sírius. Najnovší výskum publikovaný v Science tvrdí, že Polárka je dnes 2,5-krát jasnejšia, ako keď ju katalogizoval Ptolemaios. Astronóm Edward Guinan toto považuje za obdivuhodnú zmenu a vyjadril sa „Ak sú skutočné, tak tieto zmeny sú 100-krát väčšie ako tie, ktoré boli predpovedané teóriou o hviezdnej evolúcii.“

V roku 2005 Hubblov vesmírny ďalekohľad zachytil prvý záber kozmického objektu, o ktorého existencii sa už predtým vedelo, ale nikdy doteraz sa nepodarilo získať jeho snímku - malého spoločníka hviezdy, čo znamená, že Polárka je dvojhviezda. Neskôr sa zistilo, že Polárka má dokonca dvoch sprievodcov, je to teda dokonca trojhviezda.

• Polaris Australis