Nová Ríša

dynastii (teda okolo 1552 – 1070 pred Kr.). Po Novej ríši nasledovalo Tretie prechodné obdobie resp. Neskoré obdobie.

Možno v dôsledku cudzej nadvlády Hyksósov počas Druhého prechodného obdobia sa faraóni Novej ríše pokúšali vytvoriť nárazníkovú oblasť medzi Egyptom a Blízkym východom. Získané územia v Ázii, spolu s výbojmi v Núbii, priniesli Egyptu najväčší územný rozmach. Vážnymi súpermi ďalšieho postupu v Ázii sa stali až Chetiti, s ktorými museli Egypťania viesť niekoľko vojen o vládu nad Sýriou. Tento trend viedol za Novej ríše k niektorým významným zmenam v egyptskej spoločnosti. Po prvý raz sa stretávame v Egypte s profesionálnymi vojakmi. Tí neskôr hrali významnú úlohu v riadení štátu; príkladom môže byť faraón Haremheb z 18. dynastie, ktorý nebol urodzeného pôvodu a trón získal ako generál egyptských vojsk.

Podobne sa zmenila i úloha faraóna, ktorý už nebol len bohom na zemi a udržiavateľ božského poriadku, ale aj schopný vojvodca, ktorý viedol egyptské vojsko do boja proti jeho nepriateľom. Tento ideál sa snažili dosiahnúť viacerí významní panovníci tohoto obdobia – Ahmose I., Thutmose I., Thutmose III., Amenhotep III. aj Ramesse III. Snáď najviac sa mu však priblížil Ramesse II., nazývaný Veľký, ktorý je považovaný za jedného z najvýznamnejších egyptských faraónov vôbec.

Bližšie informácie v hlavnom článku: 18. dynastia Egypta

Osemnásta dynastia je hádam najznámejšia dynastia starovekého Egypta. Okrem mnohých známych faraónov do nej patril aj Tutanchamón, ktorého lupičmi nevyrabovaný hrob odkryl Howard Carter roku 1922 a postaral sa tak o jednu z najväčších archeologických senzácii všetkých čias. Zriedkavo je označovaná tiež ako dynastia Thutmosovcov, keďže všetci štyri Thutmosovia vládli za tejto dynastie. Medzi panovníkov 18. dynastie patria aj Ahmose I., jej zakladateľ, kráľovná Hatšepsovet, „egyptský Napoleon“ Thutmose III., Amenhotep III. a „kacírsky faraón“ Achnaton (tiež Amenothep IV.), ktorý so svojou manželkou Nefertiti založili neodškriepiteľne prvé štátne monoteistické náboženstvo. Faraóni tejto dynastie sídlili v meste Véset (Téby), kultovom stredisku boha Amona, ktorého kňazi počas Novej Ríše dosiahli nesmierny vplyv.

Ako sa zdá, Thutmose I. nebol priamo spríbuznený s vládnúcim rodom, ale priženil sa doň. Medzi Thutmósovcov sa počíta aj Hatšepsovet, ktorá vládla s úspechom počas nedospelosti svojho nevlastného syna, aj keď o nej neskôr bolo tvrdené, že sa zmocnila vlády násilím. Za jej vlády bola vyslaná obchodná výprava do zeme Punt. Jej predchodca, Thutmose III., zväčšil egyptskú armádu a s mnohými úspechmi ju aj použil – pri svojich výbojoch upevnil pozície Egypta na Blízkom východe. Z dôb vlády Amenhotepa III. sa nám zachovali záznamy o najstarších diplomatických stykoch Egypta s cudzími krajinami v Amarnskej korešpondencii.

 

Jeho nástupca Amenhotep IV., ktorý si zmenil meno na Achnaton („Atonov duch“), ustanovil v Egypte štátny monoteistický kult slnečného disku Atona. Jeho výlučné uctievanie Atona sa považuje za prvý doklad monoteizmu (a podľa Sigmunda Freuda v jeho diele Mojžiš a monoteizmus z neho vychádzal židovský monoteizmus). Achnatonov náboženský zápal a horlenie proti zavedenému kultu Amona a jeho mocnému kňazstvu sa uvádza ako dôvod, prečo bol po svojej smrti vyškrtnutý z egyptskej histórie. Faraón presťahoval vládnu moc do mesta Achetaton, ktoré dal postaviť, aby tým zmenšil vplyv Amonových kňazov. Kňazi pravdepodobne dopomohli aj k pádu dynastie za Achnatonových slabých nástupcov (Tutanchamón bol jedným z nich). Hoci mnohí egyptológovia považujú monoteistické obdobie za Achnatona za to najfascinujúcejšie, čo sa odohralo počas dynastie, pre samotných Egypťanov bolo takzvané Amarnské obdobie (14. storočí pred Kr.) nešťastným omylom. Za zmienku stojí aj to, že za Achnatona dosiahlo egyptské umenie dovtedy nevidenú úroveň realizmu.

Posledné roky dynastie po Achnatonovej smrti boli jednoznačne dramatické: neidentifikovaná vdova po kráľovi Nibhururjovi, dnes sa predpokladá, že to bola Anchesenamon, manželka Tutanchamóna, napísala posolstvo kráľovi Chetitov, Šuppilulimašovi I., v ktorom ho žiadala, aby poslal jedného so svojich synov jej za manžela a za vládcu Egypta. Šuppilulimaš vyslal do Egypta vyslanca, aby správu overil a ten potvrdil jej pravdivosť. Ale vybraný chetitský princ Zannanza bol na ceste zavraždený. Poslední dvaja faraóni dynastie, Aje a Haremheb, pochádzali spomedzi dvoranov kráľovského dvora. Šuppilulimaš odpovedal na smrť svojho syna vojnou s vazalskými štátmi Egypta v Sýrii a severnom Kanaáne a zmocnil sa mesta Amki. Nanešťastie zajatci z Amki zavliekli do Chetitskej ríše mor, ktorý zabil Šuppilulimaša I. aj jeho priameho následníka.

 

Bližšie informácie v hlavnom článku: 19. dynastia Egypta

Devätnástu dynastiu založil vezír Ramesse I., ktorého určil faraón Haremheb ako svojho následníka. Táto dynastia sa najviac preslávila vojenskými výbojmi na území dnešného Izraela, Libanonu a Sýrie.

Za panovania Setiho I. a Ramesseho II. dosiahol Egypt jeden zo svojich vrcholov. Obaja títo faraóni bojovali neúnavne proti Líbyjčanom a Chetitom. Do hry vtedy vstúpil aj slávny Kádeš, ktorého sa prvý zmocnil Sethi I. Neskôr sa ho rozhodol podstúpiť chetitskému vládcovi Muwatallimu v neoficiálnej mierovej zmluve medzi Egyptom a ríšou Chatti. Ramesse II. sa neskôr neúspešne pokúsil zmeniť túto situáciu a v piatom roku svojej vlády, roku 1274 pred Kr., podnikol útok na Kádeš. V tomto tzv. Druhom sýrskom ťažení takmer prišiel o život na bojisku. Ramesses II. neskôr využil vnútorné problémy ríše Chatti a v 8. a 9. roku svojej vlády bojoval s jej sýrskymi dŕžavami, zmocnil sa Kádeša a častí južnej Sýrie a prenikol na sever až do Tunipu, kde sa žiaden egyptský vojak neobjavil viac ako 120 rokov. Ramesse nakoniec uznal, že vojna s Chetitmi je prílišnou záťažou pre egyptskú pokladnicu a vojsko. V 21. roku svojej vlády podpísal prvú známu mierovú zmluvu s Chattušilom III., čím sa výrazne zlepšili egyptsko-chetitské vzťahy. Ramesses si dokonca vzal za manželky dve chetitské princezné.

Postupný úpadok dynastie nasledoval po smrti Merenptaha, keď sa jeho dediči začali sváriť o trón. Amenmessemu sa zjavne podarilo zmocniť sa trónu na úkor Merenptahovho syna a následníka Sethiho II., ale vládol iba štyri roky. Po jeho smrti Sethi znovu získal moc a zničil väčšinu Amenmessových pamiatok. Po ňom vládol niekoľko rokov Siptah, pravdepodobne Amenmessov syn. V dvoch rokoch po Siptahovej smrti vládla Egyptu žena, kráľovná Tausret, hlavná manželka Setiho II., ktorá mala v egyptskom ľudovom podaní veľmi zlú povesť. Jej panovanie ukončil pravdepodobne palácový prevrat vedený Setnachtom, zakľadateľom 20. dynastie.

Bližšie informácie v hlavnom článku: 20. dynastia Egypta

Jediným významným panovníkom tejto dynastie bol Ramesse III., ktorý sa snažil napodobiť Ramesseho Veľkého. Za 20. dynastie tiež začalo systematické lúpenie kráľovských hrobiek. Mnohé zo zachovaných administratívnych dokumentov z tejto doby sa zaoberajú vyšetrovaním a postihovaním týchto zločinov, obzvlášť za vlády Ramesseho IX. a Ramesseho XI. Podobne ako v prípade predošlej 19. dynastie, došlo po smrti Ramesseho III. k boju jeho dedičov o trón. Poznáme napríklad troch jeho synov, ktorí nastúpili na trón ako Ramesse IV., Ramesse VI. a Ramesse VIII. Navyše v tejto dobe postihlo Egypt opakujúce sa sucho, nízke záplavy, hladomor, nepokoje a korupcia, čo len znižovalo možnosti ktoréhokoľvek faraóna efektívne vládnuť. Moc posledného kráľa, Ramesseho IX., bola taká malá, že sa Amonov veľkňaz z Téb stal de facto vládcom Horného Egypta, zatiaľ čo istý Nesbanebdžed (Smendés), pravdepodobne pochádzajúci tiež z rodu tébskych veľkňazov, ovládal Dolný Egypt ešte pred Ramesseho smrťou. Nesbanedžed po Ramesseovej smrti založil 21. dynastiu vládnúcu z mesta Tanis (Džanet).

Watterson, B.: Egypťané. Nakladatelství Lidové noviny, Praha: 2005.