Návšteva Richarda Nixona V Číne

Prezident Nixon v ČĽR strávil sedem dní, od 21. do 28. februára 1972 a spravil tak dôležitý krok v procese snahy o normalizáciu diplomatických vzťahov medzi USA a ČĽR.

 

Spojené štáty ani ČĽR v skutočnosti neboli nikdy bez vzájomných diplomatických kontaktov, dokonca ani v dobách najhlbšieho ochladenia vzťahov. Ich veľvyslanci sa pravidelne stretávali v Ženeve a neskôr vo Varšave, aby sa navzájom informovali o názoroch svojich vlád na najdôležitejšie medzinárodné politické problémy.^:113

Počas 136. schôdze veľvyslancov, ktorá sa konala vo februári 1970 vo Varšave informoval americký veľvyslanec svojho čínskeho partnera, že prezident Nixon dospel k názoru, že si situácia sveta vyžaduje normalizáciu stykov USA a ČĽR a rád by za účelom zahájenia rozhovorov na túto tému vyslal do Pekingu svojho osobného zástupcu. Táto skutočnosť vyvolala v čínskom politbyre menší nesúhlas. Hlavným odporcom tohto nápadu bol Lin Piao, ktorý bol proti „paktovaniu s imperialistami“.^:113 Lin Piao bol však spolu s ďalšími odporcami umlčaný počas zasadnutia pléna ÚV KS Číny v Lu-šane v lete roku 1970.

Plénum ÚV KS Číny sa konalo v auguste – septembri 1970 a krátko potom, 10 – 15 novembra, navštívil ČĽR pakistanský prezident Jahjá Chán. Chan po návrate odovzdal zástupcovi amerického prezidenta Henrymu Kissingerovi osobný odkaz Čou En-laja, že návšteva prezidenta Nixona bude v Číne vítaná. Začiatkom januára 1971 tlmočil podobný odkaz Washingtonu aj rumunský diplomat Corneliu Bogdan.^:113

V apríli roku 1971 vláda ČĽR pozvala na návštevu svojej krajiny skupinu amerických stolných tenistov, ktorí sa zúčastnili pingpongového turnaja v Japonsku. Táto návšteva mala primárne slúžiť ako ukážka novej kapitoly vo vzťahoch medzi ČĽR a USA. Odtiaľto pochádza aj termín pingpongová diplomacia.

Ďalšou dôležitou zastávkou pri príprave návštevy prezidenta Nixona bolo vycestovanie zástupcu Nixona, Henryho Kissingera, do Číny. Kissinger navštívil ČĽR počas svojej cesty po krajinách indického subkontinentu v júli 1971. V Pekingu jednal celých 17 hodín s Čou En-lajom o Vietname, Taiwane a zamýšľanej ceste prezidenta Nixona do ČĽR. Výsledkom tohto jednania bola oficiálna správa, ktorou 15. júla 1971 prezident Nixon šokoval americkú verejnosť, keď v televízii oznámil, že nasledujúci rok sa chystá na návštevu ČĽR. Nixon svoj súhlas s návštevou americkej verejnosti predostrel ako nutný krok k udržaniu mieru.^:114

Pripravovaná normalizácia vzťahov s USA ovplyvnila aj hlasovanie o čínskom zastúpení v OSN. Krátko po návrate Kissingera z Pekingu oznámil štátny tajomník William Rogers, že USA budú v roku 1971 podporovať návrh na prijatie ČĽR do OSN. Do roku 1971 v OSN zastupovala celú Čínu tchaj-pejská vláda. Prijatie ČĽR do OSN malo spätne za následok ochotu vlád predných krajín sveta diplomaticky uznať vládu v Pekingu. Podľa zásady, že existuje len jedna Čína (politika jednej Číny) to automaticky znamenalo prerušenie stykov s vládou v Tchaj-pej. Krátko po prijatí Pekingu do OSN nadviazala s pekingskou vládou diplomatické styky väčšina krajín, ktoré hrajú významnú rolu v medzinárodných vzťahoch východoázijských regiónov.

Asi najdôležitejším bodom na ceste k úplnej normalizácii stykov ČĽR a USA bola návšteva prezident Nixona v ČĽR vo februári roku 1972. Priebeh návštevy sa v mnohom vymykal zvyklostiam v Číne zavedeným – Mao Ce-tung hosťa prijal ešte pred zahájením oficiálnych rozhovorov. Predstavitelia oboch vád sa dohodli, že budú v neustálom kontakte a budú iniciovať styky na poli vedy, kultúry, športu a obchodu, budú spolu konzultovať všetky medzinárodné politické otázky a budú sa usilovať o postupnú normalizáciu vzťahov.^:117

Prezident Nixon daroval Mao Ce-tungovi porcelánovú sochu labutí s názvom „Vták mieru“ (The Bird of Peace), ktorú vytvorila Helen Boehm spolu s ďalšími 14 sochármi a pracovali na nej 2 roky. Porcelánové labute majú predstavovať symbol mieru nezaťažený politickým pozadím (na rozdiel od holubíc, ktoré sú bežne zobrazované ako symbol mieru). Táto socha je dodnes umiestnená v Čínskom národnom múzeu.

 

Toto bolo jediné stretnutie, ktoré s Mao Ce-tungom prezident Nixon absolvoval, po tomto prvotnom stretnutí potom jednal hlavne s Čou En-lajom. Počas svojho pobytu navštívil Peking, Chang-čou a Šanghaj.

Výsledkom návštevy prezidenta Nixona v ČĽR bolo zlepšenie vzťahov medzi USA a Čínou, najmä v otázkach Taiwanu. Hoci USA udržiavalo politické vzťahy s Čínskou republikou na Taiwane až do roku 1979, kedy USA ustanovilo úplné diplomatické vzťahy s ČĽR.

Vďaka zlepšeniu vzťahov medzi ČĽR a USA sa na slobodu dostali dvaja zadržiavaní členovia CIA, John T. Downey a Richard G. Fecteau, ktorí boli v Číne uväznení od novembra 1952.

Návšteva Nixona v Číne inšpirovala Johna Adamsa k jeho opere Nixon in China (1987).