Ludmila Vaňková, vydatá Paukertová (* 9.
máj">9. máj 1927, Praha – † 3. február 2022) bola česká prozaička a autorka románov najmä s historickou tematikou.
Ludmila Vaňková | |
česká prozaička a spisovateľka | |
Narodenie | 9. máj 1927 Praha, Československo |
---|---|
Úmrtie | 3. február 2022 (94 rokov) |
Alma mater | Karlova univerzita |
Manžel | Josef Paukert |
Deti | Jan, Ludmila |
Narodila sa ako druhá dcéra do pražskej rodiny vrchného riaditeľa Národnej banky JUDr. Václava Vaňka. Ten bol však v roku 1942 popravený gestapom.
Mala vrelý vzťah k divadlu. Po absolvovaní reformného reálneho dievčenského gymnázia v roku 1945 študovala konzervatórium, štúdium však nedokončila. Neskôr sa neúspešne hlásila na DAMU, naďalej však pôsobila v ochotníckom divadle. Jej literárnou prvotinou bola divadelná hra Princezna a šašek, ktorú publikovala v roku 1954 v časopise Divadlo.
Kým jej sestra Blanka Vaňková absolvovala operný spev na pražskom konzervatóriu, ona sama vyštudovala sociológiu a psychológiu na Karlovej univerzite. Roku 1948 bola z FF UK z politických dôvodov vylúčená (bola členkou Národnej sociálnej strany) a doktorát dokončila až po viac ako dvadsiatich rokoch (1971, práca Člověk a kniha).
Najprv pracovala ako sekretárka v rôznych nakladateľstvách; Evropský literární klub, Československý spisovatel, a neskôr v redakcii časopisov Nový život a Divadlo.
V rokoch 1964 – 1972 bola redaktorkou nakladateľstva Albatros. Roku 1968 vstúpila do KSČ, ale nasledujúceho roka zo strany vystúpila. V rokoch 1973 až 1977 tak pracovala ako výhybkárka v železničnej stanici Karlštejn.
V rokoch 1968 – 1969 publikovala v časopise Tvář úryvky z diela Skrytý život Salvatora Dalího, ktoré začala prekladať na žiadosť niekdajších avantgardných výtvarníkov zo skupiny Devětsil (kniha neskôr vyšla u NLN).
V redakcii Československého spisovateľa sa zoznámila so svojím budúcim manželom, výtvarníkom Josefom Paukertom (syn Jan Paukert je programátorom a príležitostným hudobným skladateľom; filmy Dům pro dva, Maseba, Návštěvníci ai., Dcéra Ludmila je prekladateľkou).
Po roku 1990 bola členkou mestského zastupiteľstva v Řevniciach.
Píše najmä dobrodružné historické romány, často lyricky ladené. História síce zaznamenáva ľudské osudy a ich hrdinské skutky, príliš ale nevypovedá o ich osobných, nieto milostných, životoch.
Rešpektuje doložené historické fakty. Nejde jej ale o suché stvárnenie určitej epochy. Snaží sa predovšetkým o pútavé opísanie osobných drám hrdinov, ktoré sú často určované jedným dominantným rysom (láska, politická ctižiadosť, neskúsenosť mladosti ...). Dokáže majstrovsky skĺbiť súkromné osudy postáv (historicky doložených i fiktívnych) s dejinným pozadím. Často používa vnútorné monológy, vďaka ktorým sa charaktery postáv stávajú zložitejšími. Autorka tak umožňuje čitateľovi obvyklé školské „busty“ (Karol IV. a pod.) poznať aj po ľudskej stránke, hoci fiktívnej.
V jej románoch sa tak dozvedáme mnohé historicky verné detaily, motivácia hrdinov je však obyčajnou autorkinou fikciou. Rad prác je radená do literatúry science-fiction.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludmila Vaňková na českej Wikipédii.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Ludmila Vaňková, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.