Karel Kachyňa (* 1.
máj">1. máj 1924, Vyškov – † 12. marec 2004, Říčany) bol český filmový a televízny režisér.
Karel Kachyňa | |
český | |
Narodenie | 1. máj 1924 Vyškov Česko |
---|---|
Úmrtie | 12. marec 2004 (79 rokov) Říčany, Česko |
Odkazy | |
Commons | Karel Kachyňa |
V rokoch 1947 až 1951 študoval FAMU. Najskôr sa venoval tvorbe dokumentov, neskôr už výhradne réžii filmov a do istej miery aj televíznych seriálov.
V polovici päťdesiatych rokov sa preslávil filmami Král Šumavy a Práče, neskôr sa jeho tvorba priblížila k tvorbe českej novej vlny (Ať žije republika, Kočár do Vídně alebo Ucho). Kachyňove filmy zo šesťdesiatych rokov boli často výrazne kritické voči komunistickému režimu (Ucho, Noc nevěsty) a preto boli po nástupe normalizácie zakázané. Kachyňa bol nútený točiť filmy vyhovujúce svojím obsahom vládnucej komunistickej moci. Aj napriek tomu jeho tvorba zo sedemdesiatych a osemdesiatych rokov spravidla výrazne prevyšuje dobový priemer. Mnoho z jeho filmov taktiež patrí k najlepším českým a československým filmom vôbec (Ucho, Zlatí úhoři, Pozor, vizita!, Smrt krásných srnců, Kráva) a to aj napriek tomu, že mali často obmedzený rozpočet či boli pôvodne určené iba pre televízne obrazovky.
V roku 1999 prevzal na MFF Karlove Vary zvláštnu cenu za celoživotný prínos svetovej kinematografii. V roku 1995 získal ocenenie Český lev za celoživotný umelecký prínos českému filmu.
Najväčšou devízou Karla Kachyňu je presné a výrazné postihnutie psychológie postáv. Často zachytáva banalitu, bežné ľudské osudy. Zaujíma ho svet outsiderov a stroskotancov. Naopak je mu vzdialená hocijaká glorifikácia a okázalosť. Prakticky nikdy nesfilmoval klasický životopisný film zobrazujúci životy významných osobnosti. Výnimkou je postava Alexandra Dumasa. Ani tu však nezveličuje, ale popisuje úplne nesentimentálne. Jeho filmy sa často odohrávajú v nemocničnom prostredí (Pozor, vizita!, Sestřičky, Počítání oveček). Zvláštnu rolu v nich hrá tiež zobrazovanie detstva, prvých lások a citovej nezrelosti (Duhová kulička, Vlak dětství a naděje, Městem chodí Mikuláš, Lásky mezi kapkami deště). Mnohé vojnové filmy spracovávajú zložitú a nejednoznačnú problematiku vzťahu k nepriateľovi (Kočár do Vídně). Hoci mnoho Kachyňovych diel obsahuje komediálne prvky, je ich vyznenie spravidla smutné. Súhrnne možno jeho tvorbu charakterizovať ako lyrická komorná psychologická dráma. Výrazný je súcit s postavami a hľadanie koreňov, ktoré ich formovali. Veľmi časté je preto spracovanie námetov z nedávnej minulosti, napríklad z obdobia druhej svetovej vojny či z päťdesiatych rokov.
Základnou režisérskou metódou Karla Kachyňu je chronologické zaraďovanie jednotlivých, naoko izolovaných scén, mnohokrát zobrazovaných v pomerne rýchlom tempe, ktoré postupne tvoria základnú dejovú linku. Sám režisér nehodnotí. Ako by bol obyčajným pozorovateľom, či skôr autorom otázok. Využíva pritom spravidla výrazný strih a kontrastné striedanie komickosti a tragických situácií. Touto metódou, bežnou pri tvorbe dokumentov, Kachyňa nadväzuje na svoje dokumentárne začiatky.
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Karel Kachyňa na českej Wikipédii.
This article uses material from the Wikipedia Slovenčina article Karel Kachyňa, which is released under the Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 license ("CC BY-SA 3.0"); additional terms may apply (view authors). Obsah je dostupný pod licenciou CC BY-SA 4.0, pokiaľ nie je uvedené inak. Images, videos and audio are available under their respective licenses.
®Wikipedia is a registered trademark of the Wiki Foundation, Inc. Wiki Slovenčina (DUHOCTRUNGQUOC.VN) is an independent company and has no affiliation with Wiki Foundation.